Najvýznamnejšie míľniky

mesta Považská Bystrica od prvej písomnej zmienky po dnes

1209

Prvá zmienka o meste Považská Bystrica, v ktorej sa uvádza ako Byzturche. Neskôr, v roku 1250, sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara.

 

Zaujímavosti z histórie mesta

1316

V listine Matúša Čáka Trenčianskeho sa spomína provincia Bystrica, čo jednoznačne potvrdzuje hradné panstvo. Keďže hrad už stál, musela existovať aj obec, ktorá niesla názov po potoku Bystrička (Domanižanka). Hrad bol teda pomenovaný po obci Bystrica.

1332

V registri vyberačov pápežských poplatkov sa píše, že z 21 fár zaplatil farár Bystrickej fary 17 grošov čo značí, že v meste sa nachádzala väčšia fara, keďže zvyčajne sa platilo 6 grošov.

1408

Obec sa prvýkrát spomína ako OPPIDIUM – mestečko.

1409

Dokončená stavba murovaného kostola. Predpokladá sa, že už predtým tu stál drevený kostolík.

1432

Považská Bystrica bola napadnutá a Husitmi. Spustošená bola celá obec vrátane výsadných listín. Nové výsady udeľuje kráľ Žigmund 23. apríla 1435.

1458

15. marca 1458 kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica slovenskému šľachticovi Ladislavovi Podmanickému a jeho rodine a pripojil aj mestečko Bystrica spolu s ďalšími 16 obcami. Po 100 ročnej vláde Podmanickovcov sa roku 1560 stáva pánom hradu Gašpar Serédy. Po jeho smrti sa jeho žena vydáva za Andreja Balašu a prichádza panstvo Balašovcov.

1586

S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Od tohto roku až do začiatku 18. storočia boli považskobystrickí farári evanjelického vyznania.

1595

Medzi rokmi 1595 až 1604 začala Žigmundom III. Balašom v Orlovom stavba kúrie, neskôr prestavanej na kaštieľ Szigmondhaza, dnes známy ako kaštieľ Orlové.

1631

Roku 1631 stavba renesančného kaštieľa Burg. Kaštieľ dal postaviť Šimon Balaša, ktorý sa tam presťahoval aj s manželkou Magdalénou z hradu, čím hrad stratil svoju funkciu.
Okolo roku 1750 začala výstavba rokokového kaštieľa pri brehu Váhu, ktorá bola dokončená roku 1775.

1700

V roku 1700 pri veľkom požiari zhorelo takmer celé mesto. Zhorel aj obecný dom so všetkými písomnosťami. Ďalšie veľké a ničivé požiare postihli Považskú Bystricu v rokoch 1773, 1794, 1832 kedy zhorela aj fara so všetkými listinami, 1834 a 1905.

25. 1. 1702

Je prvákrát zaznamenaný súčasný názov mesta Považská Bystrica.

1708

Mesto postihla ďalšia epidémia moru. Predtým, v roku 1554, sa morová epidémia postarala o vyprázdnenie 8 domov v meste. V roku 1623 taktiež zúrila v meste morová epidémia, ktorú prinieslo vojsko, a ktorá si vyžiadala mnohé obete.

1728

Na kopci prezývanom Helena dal gróf Szapáry postaviť barokovú kaplnku s dvoma oltármi.
V považskobystrickej farnosti trvale bývalo 3929 obyvateľov z toho 1184 katolíkov a 129 evanjelikov.

 

Viac o kaplnke sv. Heleny

1788

V meste bola zriadená prvá pošta.

1805

V roku 1805 postavili na kopci nad cintorínom kalváriu s výjavmi z krížovej cesty, súsoším ukrižovania a kaplnkou sv. Márie Magdalény.

1813

Bola obrovská povodeň na Váhu. V Milochove zahynulo 64 obyvateľov. V roku 1923 postihla povodeň 70 občanov Považskej Bystrice za čo bolo každému vyplatených 70 zlatých (pre porovnanie, cena jedného býka bola 100 zlatých). Ďalšia veľká povodeň, ktorá zničila mnohé polia a pasienky, prišla v roku 1894 a v roku 1903.

1831

Cholerová epidémia na Slovensku postihla aj Považskú Bystricu, kde z 2263 obyvateľov ochorelo 185 a zomrelo 73. Cholera sa mestu nevyhla ani v roku 1884, kde sa prvé prípady prejavili u slúžok a v domácnosti prednostu železničnej stanice.

1847

Obec zastihla epidémia brušného týfu. Celú trenčiansku stolicu navyše sužoval hlad a bieda čo malo za následok zvýšenú úmrtnosť.

1. 11. 1883

Bola daná do prevádzky jednokoľajová železnica z Bratislavy do Žiliny. Železnica spĺňala všetky kritériá na modernú prevádzku, po celej dĺžke boli telegrafné stĺpy, elektrické návesidlá a domčeky so zvončekovými signálnymi prístrojmi. Skončila tak preprava dostavníkom.

1886

Na základe zákona, ktorý zrušil rozdiely v postavení obcí sa Považská Bystrica stala tzv. malou obcou. Príčinou bolo okrem iného aj to, že nevládala platiť vlastného notára a niektoré ďalšie výdavky. Zároveň sa však stala sídlom okresného súdu.

 

Zaujímavosti zo súdnych spisov

1898

Bola postavená nová židovská synagóga. Predtým na jej mieste stála stará synagóga. Tá v roku 1834 vyhorela pri mestskom požiari.
Prvýkrát sa židovské vierovyznanie v meste spomína v roku 1698.

 

Židia v Považskej Bystrici

1903

Poperovci, ktorí ovládli obchod s drevom, zaviedli do mesta telefonické spojenie.

1910

Považská Bystrica mala 2746 obyvateľov. Boli to hlavne Slováci, ale žilo tu aj zopár Maďarov a Nemcov, na ktorých sa hlásili aj niektorí Židia. Počet obyvateľov v meste stále vzrástal. V roku 1913 bývalo trvale v Považskej Bystrici 2481 katolíkov, 22 evanjelikov a. v., 15 kalvínov a 469 židov.

1. 3. 1914

Považská Bystrica bola povýšená na veľkú obec. V tomto roku bola navyše dokončená elektrifikácia mesta.

1916

Považskobystrický elektrický závod, ktorý vlastnil Eugen Fuchs a Július Schein bol premenovaný na Považskobystrický elektrický závod na výrobu diel a začala sa výroba pre armádu. Začiatok zbrojárskej výroby v meste.

1918

Koniec 1. svetovej vojny. Prví vojaci sa začali vracať do mesta v roku 1919. V meste prebiehalo rabovanie aj vzbura.

 

Udalosti pred vznikom republiky

 

Považská Bystrica prišla počas vojny o niekoľko vojakov a to aj pri najväčšej vzbure v rakúsko-uhorskej armáde, ktorá sa odohrala v Kragujevaci.

 

Vzbura vojakov v Kragujevaci

1920

I. W. Kráľ doniesol do Považskej Bystrice prvú futbalovú loptu a na ihrisku vo Vŕbí sa začal hrať futbal. Prvé futbalové stretnutie sa uskutočnilo 17. mája 1921 proti Gymnáziu Trenčín, ktoré Považská Bystrica vyhrala 3:1. 1. septembra 1922 bol založený športový klub ŠK.

 

100 rokov futbalu v meste

1923

Uskutočnili sa prvé obecné voľby po vzniku Československej republiky. Vo voľbách zvíťazila Slovenská Ľudová Strana, ktorá získala 801 hlasov.
Považská Bystrica sa stala sídlom okresu v rámci Považskej župy. Okres mal 24 481 obyvateľov.

 

Ako sa volilo kedysi

1926

V obci bolo skolaudované a svoje premietanie začalo prvé kino.

1929

Zbrojovka Brno získala pozemky za 8 miliónov korún. Bol položený základný kameň Československých kovodelných a muničných závodov, ľudovo prezývaných „Munička“. Výstavbou bola poverená firma Roth. V roku 1935 boli oba podniky, Munička a pobočka Zbrojovky Brno, zlúčené do jedného podniku.

 

Považské strojárne

1934

Považská Bystrica zažila jednu z najväčších povodní. Nevylial sa iba Váh, ale aj rieky Domanižanka a Mošteník.
Bola dokončená výstavba Mostu M. R. Štefánika.

22. 9. 1936

Návšteva prezidenta Československej republiky Dr. Edvarda Beneša s manželkou, pri príležitosti 500-tého výročia vypálenia Považskej Bystrice husitami.
Postavil sa spoločenský dom Zbrojovky.
V polovici 30. rokov sa začalo aj s asfaltovaním a úpravou miestnych komunikácii, ktoré boli do tohto času hlinené.
Po bystrických cestách jazdilo spolu 32 osobných automobilov.

1938

5. októbra bola slávnostne vyhlásená autonómia Slovenska.
9. októbra bola v obci založená Hlinkova garda, ktorej pohotovostné oddiely sa zúčastnili jedného z najväčších masakrov počas 2. sv. vojny.

 

Hlinkova garda v PB

 

Pohotovostný oddiel HG v PB

16. 4. 1939

Do Považskej Bystrice prišla vlakom vládna delegácia na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Tiso navštívil Považskú Bystricu aj 1. augusta 1929, kedy rečnil o politickej situácii a 7. septembra 1941 počas vysviacky nového kostola.
Nemecké vojsko obsadilo Zbrojovku závod II. Považská Bystrica a zaradila ju do koncernu Hermann Göring Werke Gm. B. H..

1940

Bol slávnostne odhalený pamätník Milana Rastislava Štefánika v rovnomennom parku a pri rovnomennom moste. Bola to najväčšia socha M. R. Štefánika na Slovensku.

 

Pamätník M. R. Štefánika

7. 9. 1941

Vysviacka zrekonštruovaného moderného trojloďového Kostola Navštívenia Panny Márie s prístavbou druhej veže, ktorú vykonal biskup Dr. Andrej Škrábik.

 

Kostol Navštívenia Panny Márie

1942

Z Považskej Bystrice boli vyvezení takmer všetci Židia (7 výnimiek) do pracovných a sústreďovacích táborov, odkiaľ ďalej putovali do rôznych koncentračných táborov, hlavne v Osvienčime.

 

Príbeh rodiny Milch

 

Pripravujeme. Už čoskoro!

1944 – 1945

Dokončila sa stavba obecného vodovodu.
V októbri padli v okolí obce tri 500 kg bomby, ktoré však nevybuchli. V decembri padli 4 ľahšie bomby v okolí Mošteníku. 8. apríla 1945 neznáme lietadlo zhodilo 5 bômb. Tie si vyžiadali aj straty na životoch.
V roku 1945 bola Považská Bystrica oslobodená. Nemeckí vojaci stihli ešte pri ústupe dňa 30. apríla vyhodiť do vzduchu most M. R. Štefánika.

 

Bombardovanie Považskej Bystrice

 

Pripravujeme. Už čoskoro!

13. 10. 1946

Obec Považská Bystrica bola povýšená na mesto za prítomnosti gen. Dr. M. Ferjančika, povereníka vnútra a Dr. E. Böhma, povereníka zdravotníctva. Dekrét bol odovzdaný predsedovi MNV Valachovi.
Vznikli Považské strojárne transformáciou Zbrojovky, prebehlo znárodnenie a poštátnenie.

1950

Počet obyvateľov Považskej Bystrice dosiahol 8668 obyvateľov a 1017 domov.

1952

Položili základný kameň novej nemocnice, ktorú odovzdali do prevádzky v roku 1956.

1955

Začala sa výroba populárneho motocykla JAWA 550. V 50-tych rokoch boli Považské strojárne jedným z najmodernejších podnikov v celom Česko-Slovensku.
Odstránenie sochy M. R. Štefánika. Na tomto mieste postavili roku 1971 pamätník SNP.

1960

Považská Bystrica sa stala sídlom nového veľkého okresu, ktorý vznikol zlúčením okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava.
V meste vznikla prvá fínska sauna v Česko-Slovensku.

60. roky

Prebehla asanácia centra mesta, ktoré mohlo byť v dnešnej dobe vítanou turistickou atrakciou. Historické stavby nahradila cesta a betónové stavby. Zo starého námestia sa zachovalo iba zopár budov.

1972

Do Považskej Bystrice boli integrované obce Orlové, Považské Podhradie a Zemiansky Kvašov. V roku 1979 sa s Považskou Bystricou zlúčili aj Dolný a Horný Moštenec, Milochov, Podvažie, Považská Teplá a Šebešťanová. V roku 1980 Praznov, Podmanín a Sverepec, ktorý sa v roku 1990 opäť oddelil.

1977

V meste sa konal 52. ročník šesťdňovej motocyklovej súťaže. Ďalšie ročníky sa uskutočnili ešte v rokoch 1982, 1991 a 2005.

1978

Začiatok výstavby najväčšieho považskobystrického sídliska na svahu pod kaplnkou sv. Heleny – Rozkvet.

1980

Považská Bystrica mala 30 444 obyvateľov, kým do roku 1970 ich bolo len 14 592. Bolo to spôsobené aj pripojením okolitých obcí k mestu.

1990

Na jar sa konali voľby do parlamentu. V Považskej Bystrici vyhrala Slovenská národná strana so ziskom 38,18% hlasov, druhé skončilo Kresťanskodemokratiské hnutie s 20,88% a tretia Verejnosť proti násiliu s 18,9%.

1997

V meste žilo 43 225 obyvateľov, z toho takmer 11 000 v mestských častiach. Počet bytov presiahol 13 600.
Magickú hranicu 40 000 obyvateľov prekonala Považská Bystrica v roku 1989.

2000

Podnik Považské strojárne a. s. sa dostal do konkurzu. V najlepších časoch zamestnávali PS 13 000 – 14 0000 zamestnancov, v roku 2000 to boli už iba 4. Pýcha mesta a slovenského priemyslu, ktorá prežila 2. svetovú vojnu, komunizmus, znárodnenie aj normalizáciu, zmizla v období kapitalizmu takmer bez stopy spolu s deväťmiliardovým majetkom.

2017

25. júla 2017 začala svoje fungovanie na sociálnej sieti Facebook stránka „Historická Považská Bystrica“ a 20. novembra 2017 sa spustila aj webová stránka s adresou www.historickapb.sk. 🙂

2020