• Historická Považská Bystrica

NAJVÝZNAMNEJŠIE MÍĽNIKY

MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA OD PRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKY PO DNES

1250

Prvá písomná zmienka

Prvá zmienka o meste Považská Bystrica z roku 1250, kedy sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky. Tento údaj však nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom.

Zaujímavosti z histórie mesta

1316

Prvá zmienka o hrade

V listine Matúša Čáka Trenčianskeho sa spomína provincia Bystrica, čo jednoznačne potvrdzuje hradné panstvo. Keďže hrad už stál, musela existovať aj obec, ktorá niesla názov po potoku Bystrička (Domanižanka). Hrad bol teda pomenovaný po obci Bystrica.

1332

V meste sa nachádza fara

V registri vyberačov pápežských poplatkov sa píše, že z 21 fár zaplatil farár Bystrickej fary 17 grošov čo značí, že v meste sa nachádzala väčšia fara, keďže zvyčajne sa platilo 6 grošov.

1408

Mestečko

Obec sa prvýkrát spomína ako OPPIDIUM – mestečko.

1409

Murovaný kostol

Dokončená stavba murovaného kostola. Predpokladá sa, že už predtým tu stál drevený kostolík.

1432

Útok Husitov

Považská Bystrica bola napadnutá a Husitmi. Spustošená bola celá obec vrátane výsadných listín. Nové výsady udeľuje kráľ Žigmund 23. apríla 1435.

1458

Začiatok éry rodu Podmanickovcov

15. marca 1458 kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica slovenskému šľachticovi Ladislavovi Podmanickému a jeho rodine a pripojil aj mestečko Bystrica spolu s ďalšími 16 obcami. Po 100 ročnej vláde Podmanickovcov sa roku 1560 stáva pánom hradu Gašpar Serédy. Po jeho smrti sa jeho žena vydáva za Andreja Balašu a prichádza panstvo Balašovcov.

1586

Evanjelici v meste

S príchodom Balašovcov prišla do mesta evanjelická cirkev, na ktorú neskôr konvertovala drvivá väčšina obyvateľov. Od tohto roku až do začiatku 18. storočia boli považskobystrickí farári evanjelického vyznania.

1595

Stavba kaštieľa Orlové

Medzi rokmi 1595 až 1604 začala Žigmundom III. Balašom v Orlovom stavba kúrie, neskôr prestavanej na kaštieľ Szigmondhaza, dnes známy ako kaštieľ Orlové.

Kaštieľ Orlové

1631

Stavba kaštieľa Burg

Roku 1631 stavba renesančného kaštieľa Burg. Kaštieľ dal postaviť Šimon Balaša, ktorý sa tam presťahoval aj s manželkou Magdalénou z hradu, čím hrad stratil svoju funkciu.
Okolo roku 1750 začala výstavba rokokového kaštieľa pri brehu Váhu, ktorá bola dokončená roku 1775.

Kaštieľ Burg

1700

Požiare

V roku 1700 pri veľkom požiari zhorelo takmer celé mesto. Zhorel aj obecný dom so všetkými písomnosťami. Ďalšie veľké a ničivé požiare postihli Považskú Bystricu v rokoch 1773, 1794, 1832 kedy zhorela aj fara so všetkými listinami, 1834 a 1905.

1702

Považská Bystrica

25. januára 1702 je prvýkrát zaznamenaný súčasný názov mesta Považská Bystrica.

1708

Morová epidémia

Mesto postihla ďalšia epidémia moru. Predtým, v roku 1554, sa morová epidémia postarala o vyprázdnenie 8 domov v meste. V roku 1623 taktiež zúrila v meste morová epidémia, ktorú prinieslo vojsko, a ktorá si vyžiadala mnohé obete.

Epidémie v Považskej Bystrici

1728

Kaplnka sv. Heleny

Na kopci prezývanom Helena dal gróf Szapáry postaviť barokovú kaplnku s dvoma oltármi.
V považskobystrickej farnosti trvale bývalo 3929 obyvateľov z toho 1184 katolíkov a 129 evanjelikov.

Kaplnka sv. Heleny

1788

Prvá pošta

V meste bola zriadená prvá pošta.

1805

Kalvária

V roku 1805 postavili na kopci nad cintorínom kalváriu s výjavmi z krížovej cesty, súsoším ukrižovania a kaplnkou sv. Márie Magdalény.

1813

Povodne

Bola obrovská povodeň na Váhu. V Milochove zahynulo 64 obyvateľov. V roku 1923 postihla povodeň 70 občanov Považskej Bystrice za čo bolo každému vyplatených 70 zlatých (pre porovnanie, cena jedného býka bola 100 zlatých). Ďalšia veľká povodeň, ktorá zničila mnohé polia a pasienky, prišla v roku 1894 a v roku 1903.

1831

Cholerová epidémia

Cholerová epidémia na Slovensku postihla aj Považskú Bystricu, kde z 2263 obyvateľov ochorelo 185 a zomrelo 73. Cholera sa mestu nevyhla ani v roku 1884, kde sa prvé prípady prejavili u slúžok a v domácnosti prednostu železničnej stanice.

Epidémie v Považskej Bystrici

1847

Epidémia brušného týfu

Obec zastihla epidémia brušného týfu. Celú trenčiansku stolicu navyše sužoval hlad a bieda čo malo za následok zvýšenú úmrtnosť.

1883

Železničný úsek BA – ZA

1. novembra 1883 bola daná do prevádzky jednokoľajová železnica z Bratislavy do Žiliny. Tento úsek spĺňal všetky kritériá na modernú prevádzku, po celej dĺžke boli telegrafné stĺpy, elektrické dištančné návestidlá a domčeky so zvončekovými signálnymi prístrojmi. Skončila tak preprava dostavníkom.

1886

Malá obec

Na základe zákona, ktorý zrušil rozdiely v postavení obcí sa Považská Bystrica stala tzv. malou obcou. Príčinou bolo okrem iného aj to, že nevládala platiť vlastného notára a niektoré ďalšie výdavky. Zároveň sa však stala sídlom okresného súdu.

Zo súdnych spisov

1898

Nová synagóga

Bola postavená nová židovská synagóga. Predtým na jej mieste stála stará synagóga. Tá v roku 1834 vyhorela pri mestskom požiari. Prvýkrát sa židovské vierovyznanie v meste spomína v roku 1698.

Židia v Považskej Bystrici

1903

Telefonické spojenie

Poperovci, ktorí ovládli obchod s drevom, zaviedli do mesta telefonické spojenie.

1910

Obyvateľstvo

Považská Bystrica mala 2746 obyvateľov. Boli to hlavne Slováci, ale žilo tu aj zopár Maďarov a Nemcov, na ktorých sa hlásili aj niektorí Židia. Počet obyvateľov v meste stále rástol. V roku 1913 bývalo trvale v Považskej Bystrici 2481 katolíkov, 22 evanjelikov a. v., 15 kalvínov a 469 Židov.

1914

Elektrifikácia mesta

1. marca 1914 bola Považská Bystrica povýšená na veľkú obec. V tomto roku bola navyše dokončená elektrifikácia mesta.

1916

Začiatok zbrojárskej výroby

Považskobystrický elektrický závod, ktorý vlastnil Eugen Fuchs a Július Schein bol premenovaný na Považskobystrický elektrický závod na výrobu diel a začala sa výroba pre armádu. Začiatok zbrojárskej výroby v meste.

1918

Koniec vojny

Koniec 1. svetovej vojny. Prví vojaci sa začali vracať do mesta v roku 1919. V meste prebiehalo rabovanie aj vzbura.

Udalosti pred vznikom republiky

Považská Bystrica prišla počas vojny o niekoľko vojakov a to aj pri najväčšej vzbure v rakúsko-uhorskej armáde, ktorá sa odohrala v Kragujevaci.

Vzbura vojakov v Kragujevaci

1920

Futbal

I. W. Kráľ doniesol do Považskej Bystrice prvú futbalovú loptu a na ihrisku vo Vŕbí sa začal hrať futbal. Prvé futbalové stretnutie sa uskutočnilo 17. mája 1921 proti Gymnáziu Trenčín, ktoré Považská Bystrica vyhrala 3:1. 1. septembra 1922 bol založený športový klub ŠK.

Sto rokov futbalu v meste

1923

Prvé obecné voľby

Uskutočnili sa prvé obecné voľby po vzniku Československej republiky. Vo voľbách zvíťazila Slovenská Ľudová Strana, ktorá získala 801 hlasov. Považská Bystrica sa stala sídlom okresu v rámci Považskej župy. Okres mal 24 481 obyvateľov.

Ako sa volilo kedysi

1926

Prvé kino

V obci bolo skolaudované a svoje premietanie začalo prvé kino.

1929

Považské strojárne

Zbrojovka Brno získala pozemky za 8 miliónov korún. Bol položený základný kameň Československých kovodelných a muničných závodov, ľudovo prezývaných „Munička“. Výstavbou bola poverená firma Roth. V roku 1935 boli oba podniky, Munička a pobočka Zbrojovky Brno, zlúčené do jedného podniku.

Považské strojárne

1934

Povodeň

Považská Bystrica zažila jednu z najväčších povodní. Nevylial sa iba Váh, ale aj rieky Domanižanka a Mošteník.
Bola dokončená výstavba Mostu M. R. Štefánika.

1936

Návšteva prezidenta

– 29. septembra 1936 navštívil Považskú Bystricu prezident Československej republiky Dr. Edvard Beneš s manželkou, pri príležitosti 500-tého výročia vypálenia Považskej Bystrice Husitami.
– Postavil sa spoločenský dom Zbrojovky.
– V polovici 30. rokov sa začalo aj s asfaltovaním a úpravou miestnych komunikácii, ktoré boli do tohto času hlinené.
– Po bystrických cestách jazdilo spolu 32 osobných automobilov.

1938

Slovenský štát

5. októbra bola slávnostne vyhlásená autonómia Slovenska. 9. októbra bola v obci založená Hlinkova garda, ktorej pohotovostné oddiely sa zúčastnili jedného z najväčších masakrov počas 2. sv. vojny.

Hlinkova garda v PB

Pohotovostný oddiel HG v PB

16. 4. 1939

Návšteva prezidenta

16. apríla 1939 prišla do Považskej Bystrice vlakom vládna delegácia na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Tiso navštívil Považskú Bystricu aj 1. augusta 1929, kedy rečnil o politickej situácii a 7. septembra 1941 počas vysviacky nového kostola.
Nemecké vojsko obsadilo Zbrojovku závod II. Považská Bystrica a zaradila ju do koncernu Hermann Göring Werke Gm. B. H..

1940

Socha M. R. Štefánika

Bol slávnostne odhalený pamätník Milana Rastislava Štefánika v rovnomennom parku a pri rovnomennom moste. Bola to najväčšia socha M. R. Štefánika na Slovensku.

Pamätník M. R. Štefánika

1941

Vysviacka nového kostola

7. septembra 1941 sa uskutočnila vysviacka zrekonštruovaného moderného trojloďového Kostola Navštívenia Panny Márie s prístavbou druhej veže, ktorú vykonal biskup Dr. Andrej Škrábik.

Kostol Navštívenia Panny Márie

1942

Vyvezenie Židov

Z Považskej Bystrice boli vyvezení takmer všetci Židia (7 výnimiek) do pracovných a sústreďovacích táborov, odkiaľ ďalej putovali do rôznych koncentračných táborov, hlavne v Osvienčime.

Príbeh rodiny Milch

Pán, ktorý prežil Osvienčim

1944 – 1945

Bombardovanie mesta

– V októbri padli v okolí obce tri 500 kg bomby, ktoré však nevybuchli. V decembri padli 4 ľahšie bomby v okolí Mošteníku. 8. apríla 1945 neznáme lietadlo zhodilo 5 bômb. Tie si vyžiadali aj straty na životoch.
– V roku 1945 bola Považská Bystrica oslobodená. Nemeckí vojaci stihli ešte pri ústupe dňa 30. apríla vyhodiť do vzduchu most M. R. Štefánika.
– Dokončila sa stavba obecného vodovodu.

Bombardovanie Považskej Bystrice

1946

Povýšenie na mesto

– 13. októbra 1946 bola obec Považská Bystrica povýšená na mesto za prítomnosti gen. Dr. M. Ferjančika, povereníka vnútra a Dr. E. Böhma, povereníka zdravotníctva. Dekrét bol odovzdaný predsedovi MNV Valachovi.
– Vznikli Považské strojárne transformáciou Zbrojovky, prebehlo znárodnenie a poštátnenie.

1950

Rast populácie

Počet obyvateľov Považskej Bystrice dosiahol 8668 obyvateľov a 1017 domov.

1952

Nová nemocnica

Položili základný kameň novej nemocnice, ktorú odovzdali do prevádzky v roku 1956.

1955

Jawa 550

– Začala sa výroba populárneho motocykla JAWA 550. V 50-tych rokoch boli Považské strojárne jedným z najmodernejších podnikov v celom Česko-Slovensku.
– Odstránenie sochy M. R. Štefánika. Na tomto mieste postavili roku 1971 pamätník SNP.

1960

Považská Bystrica sídlom okresu

Považská Bystrica sa stala sídlom nového veľkého okresu, ktorý vznikol zlúčením okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. V meste vznikla prvá fínska sauna v Česko-Slovensku.

60. roky

Asanácia centra mesta

Prebehla asanácia centra mesta, ktoré mohlo byť v dnešnej dobe vítanou turistickou atrakciou. Historické stavby nahradila cesta a betónové stavby. Zo starého námestia sa zachovalo iba zopár budov.

1972

Mestské časti

Do Považskej Bystrice boli integrované obce Orlové, Považské Podhradie a Zemiansky Kvašov. V roku 1979 sa s Považskou Bystricou zlúčili aj Dolný a Horný Moštenec, Milochov, Podvažie, Považská Teplá a Šebešťanová. V roku 1980 Praznov, Podmanín a Sverepec, ktorý sa v roku 1990 opäť oddelil.

1977

6-dňová motocyklová súťaž

V meste sa konal 52. ročník šesťdňovej motocyklovej súťaže. Ďalšie ročníky sa uskutočnili ešte v rokoch 1982, 1991 a 2005.

1978

Sídlisko Rozkvet

Začiatok výstavby najväčšieho považskobystrického sídliska na svahu pod kaplnkou sv. Heleny – Rozkvet.

1980

Rast populácie

Považská Bystrica mala 30 444 obyvateľov, kým do roku 1970 ich bolo len 14 592. Bolo to spôsobené aj pripojením okolitých obcí k mestu.

1990

Demokratické voľby

Na jar sa konali voľby do parlamentu. V Považskej Bystrici vyhrala Slovenská národná strana so ziskom 38,18% hlasov, druhé skončilo Kresťanskodemokratiské hnutie s 20,88% a tretia Verejnosť proti násiliu s 18,9%.

Ako sa volilo v Považskej Bystrici kedysi

1997

40-tisícové mesto

V meste žilo 43 225 obyvateľov, z toho takmer 11 000 v mestských častiach. Počet bytov presiahol 13 600. Magickú hranicu 40 000 obyvateľov prekonala Považská Bystrica v roku 1989.

2000

Považské strojárne sa dostali do konkurzu

Podnik Považské strojárne a. s. sa dostal do konkurzu. V najlepších časoch zamestnávali PS 13 000 – 14 0000 zamestnancov, v roku 2000 to boli už iba 4. Pýcha mesta a slovenského priemyslu, ktorá prežila 2. svetovú vojnu, komunizmus, znárodnenie aj normalizáciu, zmizla v období kapitalizmu takmer bez stopy spolu s deväťmiliardovým majetkom.

2017