Kostol navštívenia Panny Márie

od

V spise Cleridiocesis Nitriensis sa udáva, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.

Roku 1804 sa prelomila klenba v sakristii a na stene sa objavil nápis písaný gotickým písmom „…urobil požehnanie farár … roku 1409…“. Dá sa predpokladať, že už predtým sa tu nachádzal drevený kostolík.

Exteriér

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. storočia. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie a jedného času aj sv. Alžbete. Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej. Cintorín bol úplne zrušený po prestavbe kostola roku 1941.

Pred kostolom stála Kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balassa, a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky bola roku 1820 postavená na mramorovom podstavci socha Panny Márie. Ešte pred touto sochou sa na námestí nachádzala aj socha svätého Júdu Tadeáša.

Vedľa kostola stála fara, ktorá bola v 19. storočí veľmi pekne zrekonštruovaná. Kostol slúžil krátky čas aj evanjelickej cirkvi.

Veža

Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. Sprvoti bola v barokovom slohu s krytinou zo šindľa a dosák, potom bol jej tvar cibuľovitý.

V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“. V slnečných dňoch sa navyše od plechu nepríjemne odrážalo slnko do očí.

V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu. Poslednýkrát sa strecha rekonštruovala pri veľkej prestavbe kostola v roku 1940.

Interiér

V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela – reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický, ktorý zomrel 23. februára 1558. Epitaf bol pôvodne časťou jeho sarkofágu, ktorý dala zhotoviť jeho manželka u významného rakúskeho sochára a nápis na ňom bol v starej slovenčine, čo bolo za čias Uhorska veľmi nezvyklé, ale nie pre Považskú Bystricu, ktorá bola s Varínom jediným mestom na Slovensku, kde sa ako výlučný jazyk cechových majstrov používala slovenčina.

Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balassa a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská. Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv. Petra tiež z červeného mramoru.

Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. Zaplat za to pán Buch.“

V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798. V jeho strede bol kríž s Kristom, v pozadí na skalách stojaci hrad Bystrica a po bokoch modliace sa rodiny Ballasovcov a Méreiovcov.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balassovcov, štvrtá patrila rodine Szápary a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsiene kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi. Najväčší z nich dal roku 1746 zhotoviť Pavel Balassa u Jána Ernesta v Prešporku a toho roku bol aj posvätený.

Rekonštrukcia

V 20. storočí prešiel kostol niekoľkými rekonštrukciami no ani po prestavbách nevyhovoval svojou kapacitou rozrastajúcemu sa mestečku a tak sa správca fary Štefan Bergendy rozhodol pre stavbu nového kostola, na ktorú získal povolenie v roku 1939 za podmienky, že sa zachová sanktuárium a veža pôvodného kostola.

Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1. júla 1940 sa tak začalo s úplnou prestavbou a rozšírením kostola na spôsob bazilikárneho typu cirkevných stavieb.

Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená. Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Száparyho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne. Časť z týchto krýpt bola prenesená pod sanktuárium staršej časti chrámu a zvyšok na cintorín pod Kalváriou do spoločného hrobu.

Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Najmohutnejšia, prostredná loď a pravá bočná boli pristavané.

Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov. Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí* zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prvý prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav.  Kostol bol posvätený biskupom Dr. Andrejom Škrábikom.

__________
* Údaj nemusí byť správny, ale zveličený vtedajšou propagandistickou tlačou.

Zdroje:

1.) BORČÁNYI, Jozef. 2016. Katolíckym perom spod Manína, 1. vydanie, Vydavateľstvo Alfa a Omega, 2019, 295 s., ISBN 978-80-89828-08-1
2.) LOMBARDINI, Alexander. 1885. Bystrica (V trenčianskej stolici.), Slovenské pohľady, 1885, 382 s.
3.) ŠA TN, archív PB, OÚ I, Historické fotografie
4.) BELÁS, Milan. 2019. Taká bola Považská Bystrica, 1. vydanie, PN print, s. r. o., 2016, 536 s., ISBN 978-80-570-1320-4
5.) Internet

podpor_nas_web