V rozmedzí rokov 1939 a 1945 bol svet súčasťou druhej najväčšej katastrofy 20. storočia – II. svetovej vojny. Tá neobišla ani okres Považská Bystrica, ba ani mesto samotné. Strach obyvateľstva z útokov na mesto bol veľký aj vzhľadom k tomu, že počas vojny sa v miestnej fabrike vyrábali zbrane a strelivo. Mohla sa tak stať cieľom nepriateľských bombardérov, ktoré mohli útočiť na tento strategický bod.

Našťastie sa tak nestalo a väčšina bômb, v okolí Považskej Bystrice, bola zrejme zhodená iba za účelom odľahčenia nákladu lietadiel. Takáto prax bola bežná u amerických pilotov bombardérov, ktorí ju vykonávali v prípade núdze, z bezpečnostných dôvodov, či preto, aby lietadlá odľahčili pri spiatočnej ceste z misie. Svedčí o tom aj fakt, že Američania zvykli bombardovať kobercovo, teda sa nesústredili na konkrétny objekt, ale určitú časť územia. Pritom zhodili veľký počet bômb, nie iba pár.

 

Dňa 17. novembra 1944 o 13:30 preleteli americké bombardéry smerom zo severu na juh ponad Považskú Bystricu a južne za obcou do poľa zhodili dve bomby, tie však nevybuchli. Prvá dopadla za Za Prevratie (dnešný Prievrat) na role nad benzínky, vybuchla až druhý deň, druhá dopadla 500 metrov južne od Šprochového boria.

Nálet na obec Považská Bystrica sa odohral 22. decembra 1944 o 17:25 kedy bombardér zhodil medzi domy štyri bomby. Dva domy boli zdemolované, na viac ako 50 domoch boli porozbíjané okná a škridle na strechách. Poškodený bol aj okresný sociálny dom a župný obytný dom. Tri osoby utrpeli ťažké a tri ľahké zranenia.

V apríli roku 1945 už bolo územie Považskej Bystrice vyhlásené za vojnové, keďže z východu už sa k mestu blížil front, ba bolo počuť už aj kanonádu. Mesto sa hemžilo slovenskými a nemeckými vojakmi, či maďarskými vlastencami (väčšinou zbehmi k nemeckej armáde).

 

Prelety stoviek bombardérov nad mestom už neboli také intenzívne ako prv, ale lietadlá prelietali už iba v malých zostavách, prípadne jednotlivo, aby spravili nálet na mesto s následným bombardovaním.

Tak to bolo aj v nedeľu 8. apríla 1945 o 11:30 neznáme lietadlo zhodilo 5 bômb na Kalsovom okolo domu Kubalovcov. Jedna bomba nevybuchla no najhoršia bola tá, čo vybuchla na dvore blízko domu a spôsobila tak obrovskú tragédiu tejto rodine. Na mieste zahynul najstarší syn, ďalšiemu odtrhlo nohu a ďalšiemu ruku. Dcéra následkom zranení podľahla do roka. Ďalšia bomba dopadla na Dielnici, pri bitúnku, kde zabila pána V. Ruska, ktorý bol vodičom mestského polievacieho auta.

 

Osudný deň 16. apríla 1945 sa odohrala najväčšia tragédia v meste počas vojny. O pol dvanástej pred obedom bolo počuť hlasný zvuk lietadla a následne aj ohlušujúce výbuchy 4 bômb, ktoré padli za kostolom na časť obce zvanú Zákostolie.
Obrovské materiálne škody boli v tomto prípade ničím oproti 11 mŕtvym a viacerým zraneným občanom. Najhoršie skončila rodina Rojkovcov, ktorej bomba padla priamo do kuchyne, kde boli obaja rodičia – S. Rojko a A. Rojková s matkou, pani Smatanovou. (Uvedené tvrdenie sa dá nájsť vo viacerých publikáciách, avšak na základe výpovedí potomkov nie je správne. Pani Smatanová nebola matkou A. Rojkovej. V tom čase bola u nich iba na návšteve. Pochovaní boli síce do jedného hrobu, stalo sa tak však zrejme iba z časového hľadiska, nie na základe príbuzenských vzťahov.)
Mladšieho syna Jána Rojka zachránila vo vedľajšej izbe spadnutá hrada. Po vyprostení bol ošetrený v Žilinskej nemocnici.

Ďalej zomreli: Ž. Krasňanská, H. Španiová, V. Paulík, Mária z chudobinca, slečna z Maďarska a ďalší traja neznámi občania.

Všetky obete mali spoločný pohreb 18. apríla. Jednotlivé raky boli odnášané z domov, kde sa s nimi lúčila rodina a nesené ulicou od kostola na cintorín pod Kalváriou. Obrad mal na starosti miestny farár Bergendy.

Považská Bystrica zaplatila počas II. svetovej vojny krutú daň. Iba posledné dva nálety zapríčinili škody za takmer 1,5 milióna korún slovenských. Spolu zomrelo 14 nevinných ľudí. Odvtedy uplynulo už viac ako 70 rokov, no táto tragédia ostane v pamäti Považskobystričanov už navždy a bude varovaním, čo by ľuďom mohla priniesť ďalšia nezmyselná vojna.

 

Zdroj:

1./ KORTMAN, Bohuslav: Z dejín mesta, Knižné centrum 2006, ISBN 9788080642440, 277 s.
2./ PB Novinky 22.4.2014, s. 6
3./ PB Novinky (číslo ani strana neboli uvedené)