Po voľbách v roku 2020 sa strhla diskusia o tom či sme, alebo nie sme prekvapení z toho, že doterajšia vládna strana opäť valcovala mesto a aj viaceré obce okresu. Ako sa v meste volilo kedysi? Išli Považskobystričania vždy „s davom“, alebo si vedeli utvoriť vlastný názor?
Do roku 1945
Vo voľbách do obecnej rady (pozn. dnešné komunálne voľby) roku 1923 malo právo voliť 679 mužov a 748 žien. Z nich sa volieb zúčastnilo 624 mužov a 663 žien. S prevahou zvíťazila Slovenská ľudová strana, ktorá získala 801 hlasov. Združené štátotvorné strany získali 302 hlasov a Židovská strana 177 hlasov. Starostom sa stal predstaviteľ SĽS Ján Juráček.
V rovnakom roku sa konali aj voľby do okresných a župných zastupiteľstiev (pozn. dnešné voľby do VÚC). S prehľadom zvíťazila Slovenská ľudová strana, ktorá obsadila v zastupiteľstve 6 z 8 miest. Po jednom mieste obsadila Agrárna strana a Sociálna demokracia.
Do volieb v roku 1927 vstupovali Hlinkova slovenská ľudová strana (bývalá SĽS), Republikánska strana, Československá strana ľudová (Mičurovci), Sociálnodemokratická strana a Židovská strana. Voľby vyhrala opäť s prehľadom Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS).
Koniec vojny a rušné obdobie
Po konci vojny, počas ktorej Považskú Bystricu ovládla HSĽS, sa na scénu dostali komunisti, ktorí počas vojny neukončili svoju činnosť, ba naopak, v tichosti sa formovali v Zbrojovke a čakali na svoju príležitosť. Po vojne sa Komunistická strana dosť radikalizovala a vyhrážky násilníckymi akciami sa objavovali aj navzájom medzi jej členmi, čo využívali bývalí príslušníci HSĽS a HG.
Vo voľbách 26. mája 1946 sa očakával ostrý súboj medzi KSČ a Demokratickou stranou. Demokratická strana jasne zvíťazila, keď získala 2432 hlasov (51,1%). Na druhom mieste sa umiestnila KSČ s 1520 hlasmi (43,8%). Viac hlasov však KSČ získala iba v 5 okresoch. Pritom ešte v roku 1926 bola Považská Bystrica jedným s okresov s najnižším percentom voličov KSČ a KSČ tu dosahovala jedny z najhorších výsledkov na Slovensku (okolo 7%). Strana práce získala 204 a Strana slobody 79 hlasov.
Komunisti sa však s veľkou porážkou nezmierili a pripravovali sa na násilné prevzatie moci. Najskôr si to odniesli bývalí príslušníci HSĽS a HG, medzi ktorými prebehlo masové zatýkanie. Na Demokratickú stranu si komunisti netrúfli až do manifestácie v roku 1947, kedy ukázali svoju silu a aj za pomoci partizánskych jednotiek, ktoré odmietli zložiť zbrane, hoci bolo už niekoľko rokov po vojne vytvorila ozbrojenú silu porovnateľnú s predstaviteľmi Štátnej bezpečnosti, ktorá proti nim ani nezasahovala. Vo februári 1948 tak prebrali nakoniec moc v meste bez akéhokoľvek odporu.
Od 1948 po samostatný štát
V roku 1948 už sa vo voľbách objavila jedna spoločná kandidátka, v ktorej väčšinu miest zabrali Komunisti. Napriek tomu až 20% ľudí hodilo do urny radšej prázdny lístok, ako kandidátku komunistov. To bol však posledný závan vzdoru a neskôr obyvatelia úplne rezignovali.
Po páde komunizmu sa v Považskej po 40 rokoch vytvorila opäť Demokratická strana. Neskôr začal pracovať výbor Kresťanskodemokratického hnutia, aktivizovala sa Strana slobody a vznikla Strana zelených a Sociálnodemokratická strana. Medzi ďalšími sa pridala Slovenská národná strana a Strana demokratickej ľavice. Vo voľbách potom zvíťazila Slovenská národná strana so ziskom 31,17%. Na druhom mieste sa umiestnilo KDH s 26,58%, za ním Verejnosť proti násiliu s 21,94% a štvrtá skončila KSS s 10,04%.
Prvým primátorom sa stal v komunálnych voľbách spoločný kandidát strán KDH, Verejnosť proti násiliu (VPN), Demokratická strana (DS) a Strany slobody Ing. Arch. Ján Knapo.
Po rozpade Československa Považskobystričania za spoločným štátom nesmútili, ba naopak búrlivo oslavovali. V tradične hlboko národne orientovanej Považskej Bystrici získalo obrovskú popularitu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré bodovalo aj v komunálnych voľbách, kedy vyhral ich kandidát Ing. Ľuboš Lackovič. V obecnom zastupiteľstve získalo HZDS 15 mandátov, KDH 7, SNS 5, Strana demokratickej ľavice 3 a po 1 mandáte KSS, DÚ a DS. Svoje víťazstvo vo voľbách obhájil Lackovič ešte dva razy a to v roku 1998 a 2002, taktiež za stranou HZDS.
Parlamentné voľby od roku 1990
| Rok | 1. miesto | 2. miesto | 3. miesto | 4. miesto |
| 1990 | SNS 38,18% | KDH 20,88% | VPN 18,9% | KSČ 11,5% |
| 1992 | HZDS 50,56% | SNS 12,18% | SDĽ 11,29% | KDH 7,91% |
| 1994 | HZDS-RSS 47,1% | SNS 11,23% | DÚ 8,5% | KDH 8,31% |
| 1998 | HZDS 40,34% | SDK 19,74% | SNS 17,15% | SDĽ 12,63% |
| 2002 | HZDS 32,47% | SMER 15,35% | SDKÚ 10,97% | KDH 7,73% |
| 2006 | SMER-SD 30,58% | SNS 22,19% | SDKÚ-DS 15,81% | ĽS-HZDS 12,77% |
| 2010 | SMER-SD 42,83% | SaS 14,61% | SDKÚ-DS 12,91% | SNS 9,64% |
| 2012 | SMER-SD 52,53% | SNS 8,46% | OĽaNO 7,56% | KDH 7,38% |
| 2016 | SMER-SD 32,16% | SNS 13,41% | SaS 13,15% | OĽaNO 9,12% |
Komunálne voľby od roku 1990
| Rok | 1. miesto | 2. miesto |
| 1990 | Ján Knapo (nezávislý) | – |
| 1994 | Ľuboš Lackovič 29,27% (HZDS) | – |
| 1998 | Ľuboš Lackovič (HZDS) | – |
| 2002 | Ľuboš Lackovič (HZDS) | – |
| 2006 | Miroslav Adame 58,14% (SMER, SZ, SNS, SDKÚ-DS) | Ľuboš Lackovič 29,26% (ĽS-HZDS) |
| 2010 | Karol Janas 54,64% (SMER, KDH, SDKÚ-DS) | Marian Kirsch 8,90% (SZ, MOST-HÍD, SaS) |
| 2014 | Karol Janas 56,87% (SMER, KDH, SDKÚ-DS) | Juraj Smatana 30,18% (OĽaNO, SaS, NOVA, DÚ, Zmena zdola) |
| 2018 | Karol Janas 59,19% (SMER, KDH, SDKÚ-DS) | Andrej Péli 35,72% (Nezávislý) |
Zdroje:
1.) Štatistický úrad SR
2.) ŠMIGEĽ, Michal, 2007. Radikálny socializmus a komunizmus na Slovensku (1918-1989), Pokusy miestnych štruktúr KSS o likvidáciu politických protivníkov na príklade miest Považská Bystrica a Púchov v rokoch 1945 – 1948, 1. vydanie, Katedra histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Historický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 2017, 250 s., ISBN 978-80-8083-405-0
