Myšlienka postaviť v Považskej Bystrici pomník generála Milana Rastislava Štefánika sa zrodila v 30. rokoch 20. storočia. Túto správu sa dozvedel akademický sochár Vojtech P. Ihriský, ktorý kontaktoval vtedajšieho okresného náčelníka a ponúkol mu pomoc pri koncipovaní tohto veľkolepého diela. V apríli roku 1935 potom predstavoval svoj návrh, ktorý bol prijatý.

Socha mala vyrásť v parku M. R. Štefánika vedľa rovnomenného mosta.

 

Protesty, stanoviská a vysoké náklady

pamatnik_m_r_stefanik_1Výbor výtvarného odboru Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave vyjadril nesúhlas s tým, aby bol V. P. Ihriský poverený vyhotovením tak náročného 18 metrov vysokého objektu, ale aby bola vypísaná verejná súťaž. Tento návrh sa však zamietol. Verejná súťaž sa neuvažovala ani pri firme, ktorá mala stavbu realizovať, no napokon bola súťaž vypísaná a prihlásilo sa do nej päť firiem.

Ďalšiu sťažnosť zadalo Združenie slovenských umelcov v Bratislave a štátny pamiatkový úrad, ktorí nesúhlasili, aby bola socha vyhotovená “na spôsob steny”.
Z dôvodu zvyšovania nákladov na výstavbu sochy sa konali aj zbierky po okolitých obciach. Od občanov sa vyzbieralo dohromady 10 372,50 Kč. Najviac peňazí, 1 133 Kč, venovali občania z Považskej Teplej. Celkové náklady na výstavbu tohto monumentu sa priblížili až k sume 200 000 Kč.

 

Technické údaje

Socha bola postavená presne podľa projektu akad. sochára Vojtecha P. Ihriského. Bez podstavca merala 9 m, čo bola približne 5-násobná výška M. R. Štefánika. Spolu s podstavcom však merala 18,65 m a bola najväčšou sochou M. R. Štefánika na Slovensku. Vážila okolo 150 ton a poskladali ju z viacerých kusov pieskovca pospájaných betónovým tmelom. Počas stavby sa spotrebovalo 23 vagónov cementu, 1350 m3 štrku do betónu a 50m3 piesku. Robotníci odpracovali na stavbe cca. 6500 pracovných hodín. Socha bola chránená pred bleskom bleskozvodom.
V priľahlom parku bola postavená segmentová stena s nápisom: “Dali ste život, aby národ ožil.” Dnes na tomto mieste stojí pamätník SNP, pod ktorý sa opäť podpísal V. P. Ihriský.

Slávnostné odhalenie

Odhalenie pomníka sa konalo v rámci Štefánikových osláv Považia od 3. do 5. mája 1940 za účasti hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha a zástupcu ministra obrany gen. Čunderlíka ako aj iných osobností verejného či politického života.

Počas troch dní slávností bol pre obyvateľov zabezpečený bohatý kultúrny program.

Socha sa čoskoro stala terčom útoku, o čom je záznam v kronike: “V auguste 1942 z vlaku vezúceho maďarských vojakov na ruský front niekto strieľal na sochu a poškodil ju”.

 

Odstránenie pomníka

Po februári 1948 po zmene politických pomerov sa stala spomienka na osobu Štefánika nežiadúcou, preto sa hľadali najrôznejšie spôsoby na jej odstránenie. O asanácii sa rozhodlo v roku 1955. Dôvody boli v prvom rade verejné i politické a aj ďalej nekonkretizovaná bezpečnosť. Napríklad kvôli sťažnostiam od miestneho aeroklubu sídliaceho v Orlovom, ktorý však riadila strana.
Odstránenie sochy sa chystalo už viac ako 2 roky pred zbúraním. Obsah niektorých spisov doslova hanobí osobnosť M. R. Štefánika. Štefánika označovali napríklad.: “„…za nepriateľa pracujúceho ľudu, ktorý bol zúrivým nepriateľom komunizmu a Sovietskeho zväzu a preto musí byť odstránený…”.

Keď sa Vojtech Ihriský dopočul, že chcú sochu zbúrať, rozhodol sa ju rozobrať, odviezť a uskladniť. Nestalo sa tak. Prv než sa jeho list dostal ku kompetentným, sochu zbúrali. Stalo sa tak 5. decembra 1955. Považská Bystrica tak prišla o raritu, ktorou sa mohla pýšiť dodnes.

Zdroj:

1.) Anna Šujanská: Spomienka na socu M. R. Štefánika dodnes pretrváva; Zborník Vlastivedného Múzea, Považská Bystrica, roč. 1, 2010

2.) Považskobystrické novinky