Kaštieľ Orlové

od

V roku 1612 sa rozhodol uhorský šľachtic a pán hradu Bystrica Žigmund Balassa na miernom svahu v obci Orlové postaviť kúriu.  Bola to prízemná budova s uzavretým arkádovým nádvorím, v ktorom boli vstavané drevené hospodárske budovy a s vežou nad hlavným vchodom. Fragmenty pôvodnej renesančnej budovy na prízemí s valenými a pruskými klenbami, postavenými Žigmundom Balassom sa zachovali až do súčasnosti, najmä v zadnej časti objektu.

Štyri roky po postavení, v roku 1616, táto kúria vyhorela a bola značne poškodená. O jej obnovu sa pokúsil Žigmundov syn Ondrej Balassa. Nedovolili mu to však vtedajšie politické pomery v Uhorsku.

Prestavba

Významným majiteľom, ktorý výrazne ovplyvnil vzhľad kaštieľa bol Pavol II. Balassa, ktorý bol v roku 1721 povýšený uhorským kráľom  Karolom IV. medzi uhorských grófov. Ten ho začiatkom 18. storočia veľkolepo prestaval v barokovom štýle. V tomto období pribudol tiež park a nádvorie s fontánou.

V druhej polovici 18. storočia bola postavená v kaštieli neskorobaroková kaplnka zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, z ktorej sa dodnes zachovali niektoré prvky rokokového interiéru. Dokončená bola v priebehu roka 1780. Kaplnka zaberá výšku dvoch podlaží v západnom krídle kaštieľa.

Okolo kaštieľa sa rozprestieral park s lipovou alejou, po strane sa nachádzal ovocný sad s raritnými stromami a súčasťou majetku bola aj veľká píla. V zadnom krídle sa nachádza dnes už prestavaná sala terrena.

Spravovanie kaštieľa nebolo jednoduché, pričom sa o jeho prevádzku staralo 38 ľudí, medzi nimi aj kaplán, pekár, kočiš, kľučiar, posol či záhradník. Rodina Balassovcov vlastnila toto svoje veľkolepé rodinné sídlo dlhých 250 rokov. Neskôr kaštieľ vystriedal niekoľko majiteľov, no nie všetci preň boli prínosom.

Páni kaštieľa

Ako sme písali vyššie, kaštieľ vlastnila 250 rokov rodina Balassovcov. Od Žigmunda Balassa, podľa ktorého bol kaštieľ aj pomenovaný, Zsigmondháza (Žigmundov dom), a jeho potomkov sa dostal ku hajtmanovi honvédov Jozefovi Lordovi, ktorý ho kúpil za 100.000 zlatých vrátane inventára. Po 44 rokoch Lord predal majetok svojmu ženatému synovi a jeho manželke von Jacobi. Od nich kúpil panstvo so zámkom roku 1891 Chlodovik knieža Hohenlohe za 570.000 zlatých. Presnejšie povedané, kúpila ho jeho manželka kňažná Šarlota Hohenlohe, rod. grófka Majláthová. (Zaujímavosť: Šarlota Hohenlohe-Majláthová bola predtým palácovou dámou zomrelej cisárovnej Sissy.)

Tá ho v roku 1915 predala českému hudobnému skladateľovi a husľovému virtuózovi Kubelíkovi za 1.200.000 korún. V kaštieli vzniklo aj niekoľko jeho významných diel. Keďže kaštieľ bolo v zime takmer nemožné vykúriť, predal ho po krátkom čase Michalovi Baworovskemu.

V rokoch 1948 až 49 bola v kaštieli umiestnená správa Československých štátnych lesov, potom ho prevzali do užívania Považské strojárne, ktoré ho po roku 1955 adaptovali na internát pre zamestnancov, niektoré priestory boli používané ako sklady a v časti objektu bol umiestnený štátny okresný archív.

Hospodárske budovy pri kaštieli využívalo JRD. Tak sa narušilo okolie kaštieľa a devastoval sa park. Posledným súkromným vlastníkom kaštieľa bol generálny riaditeľ ČKD Praha a riaditeľ Zbrojovky Brno Klementín Ružička. Keď si na kaštieľ uplatnila reštitučný nárok jeho vnučka pani Horňáková, Považské strojárne sa s ňou finančne vysporiadali a kaštieľ ostal až do konkurzu v ich majetku. V kaštieli bolo od roku 1984 umiestnené Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. Tomuto účelu kaštieľ slúžil do roku 2004

Momentálne je kaštieľ v súkromných rukách. V roku 2015 prešiel výraznou rekonštrukciou a slúži ako hotel.

Dispozícia kaštieľa

Je to štvorkrídlová dvojpodlažná stavba s vnútorným arkádovým dvorom štvorcového tvaru. Všetky krídla objektu sú blokového charakteru, južné krídlo má v strede mierne vystupujúci rizalit. Južné krídlo je trojtraktové, východné a západné krídla sú dvojtraktové, severné krídlo je na prvom nadzemnomm podlaží trojtraktové, na druhom nadzemnom podlaží dvojtraktové. Funkčná je stále aj kaplnka. Objekt má 5 vstupov. Dvor kaštieľa je prístupný dvoma vstupmi a to v strede severného a južného krídla.

Suterén

V objekte sa nachádzajú tri suterény. Prvý sa nachádza na severnej časti vo východnom krídle a dá sa k nemu dostať dvojramenným schodiskom. Má štyri priestory, zaklenutý valenými klenbami a nad vstupnými otvormi sú päťboké lunety.
V severnej časti je možné nájsť druhý suterén, do ktorého je možné sa dostať jednoramenným schodiskom. Je štvorpriestorový, severná miestnosť je zaklenutá valenou klenbou so styčnými lunetami s klenutými na stĺpy. Ostatné miestnosti sú zaklenuté valenými klenbami nad vetrákmi s päťbokými lunetami.
Tretí suterén sa nachádza v juhozápadnom krídle. Jedná sa o nový suterén, ktorý bol vybudovaný v 20. storočí a je trojtraktový s chodbou uprostred, miestnosti má plochostropé.

Podlažia kaštieľa

V kaštieli sa nachádzajú dve nadzemné podlažia. Na prvom podlaží sa nachádzajú miestnosti, ktoré sú prepojené s prístupovými chodbami. Na tomto podlaží sa nachádza niekoľko úzkych chodieb a jedna presklená arkádová chodba, pričom na konci tejto chodby sa nachádza vedľajší vstup do kaštieľa. Taktiež sa tu nachádza kaplnka, ktorá je zaklenutá valenými klenbami s lunetami a malým priestorom sakristia. Z jednej strany sa nachádza schodisko, po ktorom je možné dostať sa na chór. Do kaplnky vedie samostatný vstup.
Druhé podlažie je totožné s prvým, avšak v strede podlažia je veľká sála, ktorej priestor je prevýšený. Taktiež sa tu nachádza niekoľko salónikov. V severnej časti je kaplnka a poľovnícky salón. Miestnosti sú bohato zdobené supraportovými maľbami, rastlinnou štukatúrou, pôvodnými dverami a neskorobarokovými krbmi a pecami.

Zdroje:

1./ MINIAROVÁ, Dana. 2013. Z dejín Považskej Bystrice – Regionálne dejiny v školskej praxi. [bakalárska práca]. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa [s. n.], 2013. 50 s.
2./ KORTMAN, Bohuslav. Z dejín mesta. Žilina : Knižné centrum, 2006. 278 s. ISBN 80-8064-244-3
3./ SCHIRLBAUER, Anna. 2015. Jan Kubelík zámockým pánom na Slovensku? Viedeň, 2015. 62 s.
4./ JURŠTÁKOVÁ, Monika. 2017. Revitalizácia kultúrno-historickej pamiatky a jej využitie. [bakalárska práca]. Praha: Vysoká škola hotelová [s. n.], 2017. 57 s.
5./ Kaštiele v okrese Považská Bystrica. Dostupné na:<https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-povazska-bystrica>

podpor_nas_web