Objekt bol postavený v roku 1900 ako vila rodiny Milchovcov v historizujúcom slohu so secesnými prvkami. Niečo málo ste si už mohli o tomto objekte prečítať v odkaze „Bryndziareň“. Kto ju však dal postaviť, prečo a aký bol osud tejto rodiny a ich vily?
Rodina Milch
Vilu si na prelome storočí dali postaviť bratia Milchovci, Henrik Milch a Jozef Milch, ktorí boli teda jej vlastníkmi, ½ domu vlastnil Jozef Milch a ½ domu Henrik Milch. Po smrti Jozefa Milcha ½ domu pripadla jeho deťom: Róbertovi Milchovi, Friderike Győrgovej rod. Milchovej a Pavlovi Milchovi. Po smrti Henrika Milcha pripadla jeho ½ domu jeho deťom: Vally Venetianerovej rod. Milchovej a Alici Sternovej rod. Milchovej.
Na zozname všetkých Židov bývajúcich v PB pre revíziu štátneho občianstva zo septembra až októbra 1940 sa z rodiny Milchovcov nachádza Róbert Milch, Helena Milchová, Katarína Lýdia Milchová, Hedvika Milchová, Jindrich Milch, Janka Milchová. Pavel Milch sa nenachádza na zozname.
Prezentácia v roku 1939
Dňom 21. júna 1939 boli všetci Židia prepustení zo slovenskej armády. Ich branná povinnosť bola premenená na pracovnú. Ministerstvo vnútra cez okresné úrady registrovalo všetkých židovských občanov od 20 do 50 rokov. Okresný úrad Považskej Bystrice povolal v septembri 1939 k osobným úkonom všetkých Židov mužského pohlavia vo veku od 20 do 50 rokov s cieľom zistenia práceschopnosti. Záznam z prezentácie absentoval, nájdený bol len zoznam spísaných židovských osôb vo veku od 20 do 50 rokov. Počet spísaných osôb bol 36 a pod číslom 7 môžeme nájsť Róberta Milcha.
Nájomca daňový úrad – dobrovoľne alebo nasilu?
18. septembra 1939 poslala Obecná rada obce Považská Bystrica Prezídiu Ministerstva financií žiadosť o zriadenie Daňového úradu v PB. Po odsúhlasení ministerstvom financií sa obec rozhodla umiestniť daňový úrad v dome Róberta Milcha a spol. na Štúrovej ulici č. 9 na prízemí, alebo na poschodí. Majitelia domu si na rozhodnutie vybrali trojdňovú lehotu.
Róbert Milch aj za spoločníkov prehlásil, že daňovému úradu dáva k dispozícii celé prízemie a pivničnú miestnosť na uskladnenie dreva atď. Písomné vyjadrenie však nebolo zaopatrené, lebo sa ešte dojednávala výška nájomného. Róbert Milch konečné vyjadrenie nechcel podať i z dôvodu, že ešte nevedel ako bude s ťažko chorým strýkom Henrichom Milchom, ktorý prízemie domu obýva.
Mesačné nájomné za tieto priestory malo byť podľa požiadavky Róberta Milcha 1000 korún. Ministerstvu financií sa však zdala výška požadovaného ročného nájomného 12 000 Ks neprimerane vysoká. Majiteľ domu nesúhlasil s viacerými bodmi dohody. Daňový úrad sa však do domu nasťahoval bez uzavretia zmluvy a dobrovoľného súhlasu majiteľov domu. Mimochodom majiteľom domu platil ročne z požadovaných 12 000 Ks len 9 600 Ks.
Pre zaujímavosť: Odhadovaná cena domu aj s prevádzkou na výrobu bryndze vo dvore bola 350 000 korún.
Zavedenie dočasnej správy
Koncom roku 1940 sa slovenskí vládni činitelia začali zaoberať domovým majetkom Židov. Prvé nariadenie prikazujúce dočasnú správu domov vo vlastníctve Židov vyšlo 16. 10. 1940. Predzvesťou ďalšieho zaberania židovských príbytkov bolo rozhodnutie o súpise ich majiteľov, ktoré sa v PB konalo v marci 1941. Na zozname majiteľov židovských domov v obci PB nájdeme pod poradovým číslom 3 i rodinu Milchovcov.
Predseda miestnej HSĽS, okresný náčelník a veliteľ HG podľa vyhotoveného zoznamu určili pre každý židovský dom dočasného správcu. Podľa zvyklostí šlo zväčša o človeka blízkeho Hlinkovej garde. I na dom bratov Milchovcov bola uvalená dočasná správa. Dočasným správcom sa stal Majtán Pavel z PB.
Obchodnícka tradícia v rodine Milchovcov
Už prastarí rodičia Róberta Milcha – David a Braindl Milchovci pracovali v PB ako obchodníci. Otec Jozef Milch a strýko Heinrich Milch, ktorí si vilu dali postaviť, mali živnostenský list na obchod s krajinskými plodinami.
I Róbert Milch bol úspešný podnikateľ. Svedčia o tom jeho majetkové pomery. Jeho domový majetok bol 50 000.- Ks (1/6 domu) a movitý majetok predstavoval hodnotu 167 000.- Ks. Vlastnil živnostenské oprávnenie na obchodovanie so železom a stavebným materiálom, obchodovanie s hospodárskymi plodinami a zverinou a živnosť na výrobu bryndze.
Slovenská vláda vydala dňa 30. nov. 1940 nariadenie č. 303-1940 Sl.z. o židovských podnikoch. Hovorí o tom, že židovské podniky prejdú pod dočasnú správu, alebo budú zlikvidované, alebo arizované. Ďalej pokračuje, že nevykonávané, alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, živnostenské oprávnenia tiež zanikajú po uplynutí likvidačnej lehoty, alebo po nariadení arizácie. Okresný úrad PB 19. februára 1941 zaslal Róbertovi Milchovi výmer o zániku jeho živnostenských oprávnení. 9. októbra 1941 rozhodol Ústredný hospodársky úrad o likvidácii bryndziarne Milchovcov. Menovaný likvidátor Gustáv Kováč, tajomník živnostenského spoločenstva v PB bol poverený úplnou likvidáciou celého podniku v lehote 30 dní, uplynutím ktorej malo zaniknúť i oprávnenie Róberta Milcha na výrobu bryndze.
Vysťahovanie
V marci 1941 vyšlo nariadenie, ktoré zakazovalo bývať Židom na Hlinkovom námestí, pričom vysťahovať sa mali do 1. apríla 1941 (Vysťahovanie sa týkalo všetkých ulíc, pomenovaných po Štúrovi, Hlinkovi, Štefánikovi a Hitlerovi.).
23. máj bol tiež dátumom, kedy Dôchodkový kontrolný úrad v PB zaslal Notárskemu úradu PB žiadosť o prenajatie miestností pre úrad dôchodkovej kontroly v budove Róberta Milcha a spol. v PB na Štúrovej ulici č. 9, Ι. poschodie (na prízemí domu už sídlil daňový úrad). V dokumente sa okrem iného uvádza:
„Miestnosti tieto obýva majiteľ domu Žid Róbert Milch s rodinou. Žiadam úctivo o oznámenie, či bude prevedené vysťahovanie Židov z moci úradnej z obytných miestností na Štúrovej ulici a tým aj vysťahovanie Róberta Milcha do 1. októbra 1941.“
Na túto žiadosť Notársky úrad PB odpovedal zaslaním výťahu zo zápisnice, v ktorej sa píše, že zastupiteľský zbor sa jednohlasne uzniesol na tom, že obec podá návrh, aby sa Židia museli vysťahovať z ulice Štúrovej, Štefánikovej a na Zákostolí.
Dňa 29. 7. 1941 vydal Okresný úrad PB vyhlášku o zákaze bývať Židom v domoch na Štúrovej a Štefánikovej ulici v PB. Domy majú vyprázdniť do 31. augusta 1941. Nezachovali sa archívne dokumenty o tom, kedy presne Milchovcov vysťahovali. S istotou môžeme povedať len to, že to bolo nanajvýš do 31. augusta 1941. Štát sa samozrejme o náhradné ubytovanie Židov nepostaral. O postihnutých Židov sa zväčša postarali ich priatelia a blízki, ktorí im poskytli strechu nad hlavou.
Deportácie
Koncom roku 1941 bol proces likvidácie a arizácie židovských podnikov v podstate ukončený. Avšak tým, že Židia boli obraní o celý svoj majetok, vznikol z nich vážny sociálny problém a tento „židovský“ problém bolo možné riešiť vysťahovaním. A tak sa na Slovensku (pod záštitou Nemecka) začali deportácie Židov. Pri deportáciách slovenských Židov zohral najdôležitejšiu úlohu § 22 židovského kódexu o pracovnej povinnosti Židov, na základe ktorého boli Židia vyvážaní na práce.
Čo sa stalo s Róbertom Milchom a s rodinou Milchovcov? Aký bol ich ďalší osud? Kvôli nedostatku daľších informácií o tom možno robiť iba hypotézy. Preto treba načrtnúť situáciu na Slovensku trochu podrobnejšie.
Pre Židov boli zriadené dva typy táborov, pracovné a sústreďovacie. Pracovné: tábor v Seredi, Novákoch a Vyhniach, sústreďovacie: tábor v Bratislave – Patrónka, v Seredi, Žiline a Poprade. Ako sa neskôr ukázalo internovanie Židov do pracovných táborov ich uchránilo pred úplnou likvidáciou, teda vývozom do vyhladzovacích táborov. Židia koncentrovaní v sústreďovacích táboroch boli nakoniec deportovaní do konečnej stanice (Osvienčim, Terezín, Sachsenhausen, …), odkiaľ zväčša nebolo návratu.
Prvý transport zo Slovenska odišiel 25. marca 1942 z Popradu s cieľom určenia Osvienčim. Toho istého dňa bol prvý transport vypravený aj z Považskej Bystrice do sústreďovacieho tábora v Žiline. Z Považia sa vlaky vysielali do Žiliny, v menšej miere do Novák a Bratislavy – Patrónky.
Slovenský snem prijal 15. marca 1942 zákon o pozbavení Židov štátneho občianstva a vysťahovaní, v ktorom sa tiež uvádza: „vysídlení Židia alebo tí, ktorí opustili územie štátu, okrem občianstva strácajú aj majetok, ktorý prepadá v prospech štátu.“ Zákon však umožňoval aj prezidentské či ministerské výnimky, na základe ktorých bolo zachránených niekoľko tisíc Židov. „V Považskej Bystrici bolo udelených 7 prezidentských výnimiek (K. Wilhem, V. Grüber, A. Albrecht, J. Zlatner, E. Büchlerová, A. Frankelová) a piati miestni Židia boli označení ako hospodársky dôležití (R. Donáth, V. Orován, L. Veller, I. Silbert, E. Tochten).“ Zachrániť sa dalo tiež emigráciou, úspešnou dezertáciou, pokrstením do roku 1938.
S menom Róbert Milch sa spájajú dva dokumenty relevantné k otázke osudu rodiny Milchovcov.
1/ Zoznam štátnych nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu, odoslaný OÚ PB dňa 7. apríla 1942 (viď Príloha, č. 22);
Meno doč. správcu: Pavel Majtán
Adresa, pôvodná: Radlinského ul. 818 Adresa, získaná: Štúrová ul. 9
Meno bývalého žid. majiteľa: Milch Róbert
Adresa: odtransportovaný
Ročný príjem správcu: 12 440.- Ks
Hodnota nehnuteľností: neustálená
2/ MV 18. júla 1941 cez OÚ PB vyzvalo všetkých Židov mužského pohlavia vo veku 18 – 50 rokov „aby sa bez ohľadu na štátnu príslušnosť všetci, ktorí boli opatreniami Ústredného hospodárskeho výboru, alebo inými protižidovskými opatreniami vyradení z hospodárskeho, verejného alebo pracovného života a neboli dosiaľ do manuálnej práce zaradení, dostavili dňa 21. júla 1941 na Okresný úrad ich trvalého bydliska na prezentáciu“. Mali sa vyhotoviť zoznamy a posúdiť „či je Žid telesne a duševne schopný k telesnej práci“. Každý práceschopný sa mal nasledujúci deň dostaviť do dočasného okresného pracovného strediska, ktoré mu okresný náčelník určil. Kto sa nedostavil k prezentácii, alebo do dočasného pracovného strediska mal byť zatknutý a dodaný k prezentácii do pracovného strediska Židov v Hiadeli (okres Banská Bystrica), ktoré je pod vojenským dozorom.
V zozname Židov, ktorí sa dostavili k prezentácii sa nachádza i Róbert Milch.
Vek: 45
Rodinný stav: ženatý
Deti: 1
Zamestnanie: obchodník
Majetkové pomery: 50 000.- Ks
Výsledok prezentácie (práceschopný / práceneschopný): neschopný
Je odkázaný na mzdu: nie
Je vydržiavaný ÚŽ: nie
Keďže v archívoch ŠOKA sa zoznamy deportovaných Židov nenachádzajú (okrem jedného, obyčajnou ceruzkou písaného, ktorý je tiež ťažko čitateľný z dňa 23. 4. 1942, na ktorom sa Milch nenachádza), neviem kde a kedy bol odtransportovaný.
Záver
V práci autorky som sa snažil pokračovať, prehľadal som niekoľko archívov či online „kroník“ židovského obyvateľstva od tých Európskych až po archív v americkom Utahu, no okrem informácie z Maďarského archívu o sobášoch v období pred vojnou, ktorý hovorí o svadbe Róberta Milcha s jeho ženou Helenou dňa 11. mája 1937 v Žiline som sa nedozvedel viac informácií, ako zistila autorka práce. Podarilo sa mi aspoň doplniť rodostrom o niekoľko dátumov.
Aj takéto príbehy sa písali v Považskej Bystrici
Zdroje:
1.) ŠA TN, archív PB, OÚ I, Seminárna práca: Strašia v budove Považskej knižnice duchovia Minulosti?, Zuzana Čelková
2.) www.jewishgen.org
3.) www.familysearch.com
4.) Simon Wiesenthal Center, Dupl. I-009; 5464
5.) LDS, Source 2086050, Item 6, Record 22-04
