Hlinkova garda Považská Bystrica – 1. diel

od

KRYCIE MENO SLIVKA

Funkcie Hlinkovej gardy (HG) boli rôzne od zabezpečovania politických mítingov, brannej výchovy, cez propagandu, starosť o kultúru až po akési vojsko Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Samostatná myšlienka HG nebola až taká zlá a jej aktivity neboli niekedy patrične docenené. V jej radoch totiž pôsobilo aj veľa šikovných a zanietených ľudí, ktorí proste nemali inú možnosť, ako predať ďalej svoje vedomosti a skúsenosti, keďže všetky organizácie so špeciálnym zameraním, ako napríklad telovýchovné jednoty, boli buď zakázané, alebo prešli pod správu HG. Typickým príkladom bol napríklad motoristický oddiel HG v Považskej Bystrici, ktorý patril medzi najlepšie a najpočetnejšie v celom štáte. Nie všetko išlo však tak ružovo. HG často začali doplácať na svojích členov, ktorí boli až priveľmi aktívni pri riešení židovskej či českej otázky, keďže sa do HG často hlásili kvôli vidine zbohatnutia prostredníctvom arizácie židovského majetku. Pribúdalo stále viac výtržností z radov členov HG a bodku za všetkým spravil vznik Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd (POHG), z ktorých ten Považskobystrický patril medzi tie najhorlivejšie. Ale všetko poporiadku.

 

Vznik HG v PB

Prvé jednotky HG vznikali už roku 1938. V Považskej Bystrici však až na pár premotivovaných jedincov, ktorí sa zmohli iba na slovnú kritiku čechov a židov, nezačalo vznikať nič organizovanejšie. Považská zaostávala dokonca aj po roku 1939, kedy vyšlo oficiálne nariadenie na vznik HG. Tá vznikla v našom meste až 9. októbra 1939. Spôsobené to bolo možno aj tým, že v meste vďaka Zbrojovke žila početná česká skupina a Slováci tu mali s Čechmi dobré vzťahy (Českých obyvateľov bolo v meste necelých 20% a v Zbrojovke bolo českej národnosti takmer 80% zamestnancov.). V Považskej bolo založené Oblastné veliteľstvo HG, ktoré bolo neskôr zrušené a v meste ostalo iba okresné veliteľstvo.

Kde všade sa HG činila

Branná výchova – Nariadením vlády boli rozpustené všetky polovojenské branné organizácie a jedinou povolenou a podriadenou vláde sa stala HG. HG bola jediná kto mohol vykonávať branné cvičenia v celom štáte. Tá však nemala dostatok vyškolených pracovníkov, takže branný výcvik pre nezáujem verejnosti aj členov HG v meste stagnoval. Branná výchova bola preto HG odňatá a zverená armáde.

Telovýchovna jednota – Taktiež boli rozhodnutím štátu zrušené aj telovýchovné jednoty. HG Považská Bystrica tak prebrala aj činnosti Československého orla, Slovenských katolíckych skautov, TJ Sokol a Robotnícku telovýchovnú jednotu. Cvičenia prebiehali v priestoroch bývalej Sokolovne, ktorá bola premenovaná na Hlinkov dom, a Katolíckeho domu. Aktivity za vedenia HG mali však zostupnú tendenciu. Telovýchova v obci sa naďalej sústreďovala v športovom klube Zbrojovky AC Sparta.
HG prebrala aj modelársky oddiel, vznikol cyklistický a neskôr HG zastrešila aj motorizmus. Ten bol pomerne úspešný a motoristický oddiel vystupoval po celom Slovensku. Roku 1940 už vedel postaviť 150 vodičov a predpokladalo sa už s ďalšími 80-timi frekventantami.

Kultúra – Bol vytvorený divadelný krúžok, ktorý fungoval ako ochotnícke divadlá. Predstavenia boli zväčša súčasťou osláv. Od roku 1938 prevádzkovala TJ Sokol aj kino, ktoré bolo v priestoroch Sokolovne. Po zrušení TJ samozrejme dostala do vlastníctva kino HG. Príjmy z prevádzky kina tvorili jedinú zárobkovú činnosť HG. Kino však muselo ustúpiť aj brannej výchove a tak sa znížil aj celkový počet premietaných filmov.

Osvetová a propagandistická činnosť – HG mala aj ideu zjednotenia katolíkov a evanjelikov. Taktiež prevádzkovala kurzy, prednášky či vydávala propagačný materiál s politicko-ideologickou propagandou. Snažila sa zvýšiť národnú hrdosť a národné cítenie u Slovákov. Tiež chceli zvýšiť úroveň slovenského jazyka a tak prevádzkovali kurzy. Tie boli pre zamestnancov mesta povinné, mohla sa však zúčastniť aj verejnosť.

Boj proti alkoholizmu – HG konala množstvo prednášok na tému boj proti alkoholu. Taktiež sa ktejto veci využívala miestne noviny a rozhlas a kontrolovala výčapy a pohostinstvá. Prevýchova sa spájala so zvýšenou propagáciou knižníc a čitárni. Knižnicu presunuli do budovy bývalej katolíckej školy, kde mala lepšie priestory. Ľudí to však nepritiahlo.
Dôraz sa kládol a na nezlúčiteľnosť alkoholu a verejných funkcií. Taktiež bolo neprípustné, aby alkoholu prepadol člen HG, ten mal ísť vždy príkladom. Prax však hovorila niečo iné, čo vyústilo do viacerých výtržností medzi gardistami a českými či židovskými občanmi.
Česi boli rovnako ako židia nežiadúci. Gardisti ich upodozrievali z kolaborácie, šírenia komunistických myšlienok a považovali ich tak za nebezpečných. Neskôr bol nútený odstúpiť z postu starostu aj obľúbený Jaroslav Kubík, vtedajší riaditeľ Zbrojovky.

Výtržníctvo gardistov a ich antisemitské nálady

Už po vzniku HG sa jej členovia pokúšali prebrať moc nad vedením Zbrojovky, zatiaľ však neúspešne. Neskôr závod obsadili Nemci (Zbrojovka sa zaradila do koncernu Herman Göring Werke), ktorí využívali všetky výhody a správali sa nadradene. To vyvolávalo ešte väčšiu nespokojnosť s vtedajším režimom. Podnikom sa tak začali šíriť komunistické myšlienky. Česi sa čoraz častejšie dostávali do konfliktov s gardistami a členovia HG ich označovali za výslovných provokatérov. Napríklad keď prišli gardisti do Spoločenského domu a Česi im posmešne povedali: „Nestraš tady!“, čo bola narážka na pozdrav „Na stráž!“
Konflikty gardistov so židovským obyvateľstvom boli omnoho väčšie. Tu išlo však iba o jednostranné provokácie. Vznikali viaceré útoky a ničenie majetku, najznámejšie bolo ničenie synagógy príslušníkmi HG alebo Freiwillige Schutzstaffel (FS), najčastejšie v podnapitom stave. Situácia sa vyhrotila 19. apríla 1941, kedy sa po celom Slovensku konali oslavy 52. narodenín Adolfa Hitlera. V Považekej usporiadala slávnosť HSĽS v spoluprácii s HG, HM, FS s Deutsche Partei (DP). Oslavy prebehli v kľude no po oslavách príslušníci FS rozbili okná na synagóge a spravili bytové prehliadky v bytoch Lea Weissa a Huga Knöpfelmachera (Obaja na zozname, nevedno, či v tom bol súvis).
Neskôr sa incidenty stupňovali a zúčastňovali sa ich už aj členovia HG. Tí napríklad tyčami rozbíjali okná na židovských domoch a pred políciou to zdôvodňovali nenávisťou k židom. 6-krát sa vlámali do synagógy cez zatlčené okná, alebo zadným vchodom a úplne ju postupne spustošili. Raz sa pokúšal jeden člen HG synagógu aj vypáliť, no neúspešne. Väčšina týchto útokov nebola ani nahlásená zo strachu židovských obyvateľov voči čenom HG.
Keďže bola synagóga úplne zničená a po deportáciach židovská obec v PB takmer úplne zanikla, prestala synagóga slúžiť svojmu účelu. Po 45-tom roku tam boli ešte dočasne ubytovaní Cigáni či Maďari, ktorí dielo úplne dokonali a nakoniec bola prestavaná na obchodný dom.
HG sa činila taktiež pri deportáciach židov, aj keď to nebola ich náplň. Gardisti sa snažili využiť odsun Židov za hranice na ozbrojenie Hlinkovej gardy. V Považskej Bystrici prišlo dokonca k roztržke medzi veliteľom polície a gardistami, keďže im policajný veliteľ odmietol pri vykonávaní nariadení o vysťahovaní Židov vydať zbrane.

Osobnosti Slovenského štátu v Považskej

Považskú Bystricu navštívili niekoľkokrát prezident Jozef Tiso, ako aj veliteľ HG Alexander Mach. Najvýznamnejšia Tisova návšteva sa uskutočnila pri vysviacke farského kostola Navštívenia panny Márie, kedy sa zúčastnil aj svätej omše, celebrovanej biskupom Škrábikom. Na udalosti sa zúčastnili HG a HM zo širokého okolia. Slávnosť si podľa dobových dokumentov prišlo pozrieť až 20.000 ľudí. Prezident Tiso bol ubytovaný v Spoločenskom dome.
Návštevy veliteľa HG Alexandra Macha boli v PB veľkou udalosťou. Ten navštívil mesto niekoľkokrát. Prvý raz sa zúčastnil Štefánikových osláv, na ktorých sa slávnostne odhalil pomník M. R. Štefánika. Druhá návšteva súvisela s ukončením kurzov miestnych veliteľov, kedy ho na hranicu okresu prišiel počkať aj veliteľ HG v PB Jozef Bachratý (foto). Tretí raz sa v PB objavil už iba ako minister vnútra.
O pohotovostných oddieloch si povieme už až v nasledujúcom článku….

Zdroj:
1.) Hruboň, Anton: 5. poľná rota hlinkovej gardy. Historia Nostra 2010, ISBN 978-80-970080-2-4, 102 s.
2.) Sokolovič, Peter: Hlinkova garda 1938-1945, Ústav pamäti národa 2009, ISBN 978-80-89335-10-7, 559 s.
3.) Hruboň, Anton: „Za Slovenský štát, za novú Európu!“, AntOn Solutions 2015, ISBN 978-80-89514-31-1, 222 s.
4.) Vojenská história 4/2012, Vojenský historický ústav v Bratislave 2012, ISSN 1335-3314, 213 s.
5.) Tomanová, Stanislava: Záujmová, kultúrno-osvetová a propagandistická činnosť Hlinkovej gardy v Považskej Bystrici (1939 – 1943); in Sokolovič, Peter: Život v Slovenskej republike, Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov IX, Ústav pamäti národa 2010, ISBN 978-80-89335-37-4, 442 s.

 

podpor_nas_web