Slávny majster huslista Ján Kubelík sa vracal zo sveta. Jeho zrak ľúbivo objímal prekrásnu slovenskú krajinu. Úzkou dolinou medzi kopcami sa predieral Váh a keď zdvihol svoje oči vyššie, uvidel ako sa na vŕšku za Váhom belie perla. I povedal si: „Svojou hrou na husliach som zarobil vo svete veľa peňazí. Tú perlu chcem mať!“ […]
Majster huslista a víly Čítať viac »
Svojrázna príroda Považia je prekrásna. Jej výrazné vrchy modrým odtieňom sfarbené , už od vekov sú obdivované ľudským okom. A v tejto kráse hôr ako orlie hniezdo hrdo sa vypína na jednom z mnohých končiarov dávno známy hrad Bystrica, o ktorom sa zachovali početné povesti. V tejto súvislosti chcem zoznámiť čitateľov so zriedkavým príbehom. Veď aj taká všedná, obyčajná
Žigmund Balaša veľmi miloval svoju manželku, dcéru poľského kniežaťa Samuela Zborovského. Miloval ju tak veľmi, že sa rozhodol postaviť pre ňu v Orlovom krásny kaštieľ. Pri jeho výstavbe bol všade a orlím zrakom sliedil, aby hniezdočko ich lásky bolo dokonalé. Najchýrnejší stavali a umelci krášlili tento skvost. Žigmund dal dokonca rozkaz, aby sa Orlovčania presťahovali
Odpočívať môžeš v truhle Čítať viac »
Hovorí sa, že na Váhu kedysi býval mlyn. Dal ho postaviť gróf Podmanický, čo býval na Považskom hrade. Hrad ma veľké, klenuté, obrovské okná. Pán gróf sa z nich rád pozeral. Veď sa aj mal na čo… V dedine pod hradom bývali švárne dievčatá. Boli to najchýrečnejšie tanečnice v okolí. Keď tancovali, všetci išli na
Tancovačka s vodníkom Čítať viac »
Hrad „Povážska Bystrica“, ináč „Bystrické Podhradie“ stojí v rumoch na ľavom brehu Váhu, na vysokej, strmej skale pohoria Javorníka, ponad Považským Podhradím, kaštieľom, ktorý volakedy Szapárymu prislúchal a teraz je majetkom baróna Poppera. — Roku 1458 kráľ Matej obdaroval hradom týmto i so všetkými k nemu patriacimi príslušnosťami Ladislava z Podmanína za dobré, v boji
Povesť z časov kráľa Mateja Spravedlivého Čítať viac »
Bolo to veľmi dávno, Vtedy ešte Veľký a Malý Manín tvorili jeden celok. Vtedy žil tu bohatý zeman, ktorý na rozdiel od svojich druhov bol veľmi dobrosrdečný a svojich poddaných netýral. Raz na poľovačke zablúdil a nijako sa nemohol vymotať zo začarovaného kruhu, do ktorého sa dostal. Ďaleko od svojej družiny ho zastihla noc. Ustatý
Povesť o Manínoch Čítať viac »
Len stará povesť, čo si medzi sebou potichúčky šepkajú Považskobystričania, pripomína, že okolo kostola bol kedysi cintorín. Uprostred cintorína stáli štyri kamenné kríže s menami – Anna Zunová, Cyril Zuna, Zuzana Zunová a Matúš Zuna. Každého, kto sa pri tých krížoch zastavil, zaujal rok tu ležiacich nebožtíkov, pretože bol rovnaký. Po večernej svätej omši chodievala
Pán Boh s nami a zlé preč Čítať viac »
Za dávnych čias žili aj v našich krajoch osamelí pustovníci. Svätí muži, ktorí svoj život venovali modlitbe, pôstu a meditácii. Najznámejšími sa stali svätí Andrej Svorad a Benedikt (Beňadik), ktorí pustovníčili na nitrianskom Zobore a na Skalke pri Trenčíne. O pustovníkoch, ktorí žili na mieste, kde stojí na kopci nad Považskou Bystricou v tôni storočných
„Milí moji veriaci,“ oslovil pán farár Martin svojich farníkov ku koncu omše. „Ako všetci viete, tu pri kostole už nie je miesto na ďalšie hroby, preto sme s pánom richtárom rozhodli, že od budúceho týždňa začneme pochovávať svojich drahých zosnulých na vŕšku pod Kalváriou.“ Keď
Prvý hrob na cintoríne pod Kalváriou Čítať viac »
