V roku 1612 sa rozhodol uhorský šľachtic a pán hradu Bystrica Žigmund Balassa na miernom svahu v obci Orlové postaviť kúriu. Bola to prízemná budova s uzavretým arkádovým nádvorím, v ktorom boli vstavané drevené hospodárske budovy a s vežou nad hlavným vchodom. Fragmenty pôvodnej renesančnej budovy na prízemí s valenými a pruskými klenbami, postavenými Žigmundom Balassom sa zachovali až do súčasnosti, najmä […]
V dávnej minulosti sa na miestach terajšej Manínskej tiesňavy rozprestieralo druhohorné more, ktoré bolo súčasťou veľkej geosynklinály Tethys. Život v mori bol veľmi rozmanitý, plný lastúrnikov, ulitníkov a hlavonožcov, ktorých odtlačky schránok sa nám zachovali v horninách dodnes ako skameneliny (fosílie). Manínska tiesňava sa nachádza medzi vrcholmi Veľkého (890,6 m n. m.) a Malého Manína
Starý športový štadión bol postavený v druhej polovici 30. rokov a cez 2. svetovú vojnu. Časom sa však už nemal kde rozširovať, preto bol 7. novembra 1958 položený základný kameň nového všešportového štadióna. Koliečkom myši môžete mapu priblížiť. 1. Futbalový štadión Nový futbalový štadión sa začal stavať v roku 1959. Slávnostne bol pokrstený 3. júna
Kaštieľ postavený pravdepodobne v polovici 17. storočia v rokokovom slohu je mladší z kaštieľov v Podhradí. Prvým majiteľom, o ktorom hovorí kronika mesta Považská Bystrica bol rod Balassovcov. Niektoré zdroje uvádzajú ako dátum výstavby roky 1750 – 1775, no kaštieľ sa nachádza už aj na rytine z poslednej tretiny 17. storočia. Architektúra a zariadenie Chodbový solitér s päťkrídlovým pôdorysom, dvojtraktovou
Dolný rokokový kaštieľ Čítať viac
Letisko Orlové bolo situované severne od mesta Považská Bystrica približne 400-500 metrov od koryta rieky Váh čo malo aj za následok, že bolo niekoľkokrát zatopené.
Pomenovanie kaštieľa nie je oficiálne, vzniklo pravdepodobne na základe jeho neskoršej výstavby ako kaštieľa sv. Burga, prípadne to môže byť odvodené od nemeckého slova Burg, čo znamená hrad, keďže sa kaštieľ nachádza pod hradom. Bol dostavaný roku 1631 podľa kamennej dosky nad vstupom Šimonom Balassom a jeho manželkou Magdalénou. Pred koncom 17. storočia bola na
