Epidémie trápia ľudstvo už od nepamäti a vyžiadali si viac obetí na životoch ako všetky vojny sveta dohromady. Napríklad aj rozpad rímskej ríše významne ovplyvnila epidémia malárie. Mor zasa pripravil o život iba počas rokov 1348-49 asi 23 miliónov Európanov, čo bolo na tú dobu, kedy Európu obývalo približne 73,5 milióna obyvateľov, obrovské číslo. Keď to zaokrúhlime zomrel takmer každý štvrtý Európan. Do roku 1351 to bol dokonca skoro každý tretí Európan. Kiahne, osýpky, záškrt a týfus, ktoré doviezli na americký kontinent dobyvatelia zase usmrtili takmer 90% pôvodných obyvateľov Ameriky.
Epidémie moru, cholery, malárie, škvrnitého a brušného týfu oddávna sužovali aj obyvateľov Slovenska a nevyhla sa im samozrejme ani Bystrica.
Mor
Mor, alebo aj čierna smrť, je infekčné ochorenie bakteriálneho pôvodu, ktoré bolo známe už v stredoveku. Ide pôvodne o ochorenie hlodavcov, pretože je spôsobené baktériou žijúcou v tráviacom trakte krysy. Na človeka je prenosné napríklad prostredníctvom bĺch. Väčšinou toto ochorenie vypuklo na miestach s premnoženými hlodavcami. Ďalej sa už potom prenáša kvapôčkovou cestou. Záznamy o chorobách v našom meste sa najčastejšie obmedzujú práve na morové epidémie.
Priamo zasiahla mesto epidémia moru v roku 1554, keď sa vyprázdnilo osem domov. V roku 1623 donieslo nákazu do Bystrice zasa vojsko. Mesto v týchto časoch nedisponovalo žiadnym profesionálnym zdravotným zariadením a zdravotnú starostlivosť zabezpečoval takzvaný špitál. Správca špitála vykonával ošetrenie univerzálnou dobovou metódou – púšťaním žilou.
Súčasťou špitálu bol aj verejný kúpeľ a slúžil zrejme aj ako chudobinec a invalidovňa.
Ďalšia zaznamenaná epidémia moru postihla Bystricu v rokoch 1708 – 1710, ešte pred skončením bojov uhorskej šľachty s Habsburgovcami. Tejto zákernej chorobe venovali mimoriadnu pozornosť aj centrálne orgány monarchie, ako aj sám panovník Jozef I. Mor šarapatil ešte aj v rokoch 1712 – 1715, kedy platilo dokonca zákaz cestovania na Moravu, s ktorou panstvo susedilo. Zakázaný bol aj dovoz tovaru z Moravy do Uhorska.
Cholera
V dejinách nášho mesta môžeme pokladať 19. storočie storočím utrpenia, lebo povodne, požiare a zemetrasenia zanechali v ňom nezmazateľnú stopu. Po osemnástich rokoch od veľkej povodne dopadol na Bystricu ďalší ťažký úder – cholera – ktorá si vyžiadala mnoho obetí na životoch.
Cholera patrí medzi tradičné ochorenie chudobných. Je spôsobená baktériou Vibrio Cholerae a prejavuje sa silnými hnačkami. U ľudí s vážnymi príznakmi môže mať ťažký priebeh a k úplnej dehydratácii organizmu prichádza už do pár hodín, kedy nastáva aj smrť. Prenáša sa keď človek príde do styku s niečím kontaminovaným stolicou. Nedostatočná hygiena, špinavé ulice, či žumpy presakujúce do spodnej vody, ktorú neskôr obyvatelia pili boli najčastejšími zdrojmi tejto nákazy.
Prvú obeť si cholera v našom meste vyžiadala 6. augusta 1831 a jej zhubná žatva trvala do septembra 1831. Ľudia sa mohli zhovárať iba z diaľky a aj to iba v najnutnejších prípadoch. Všetky spoločenské podujatia, schôdzky boli zakázané, školy, kostoly zatvorené, aby bol kontakt medzi obyvateľmi čo najmenší. V karanténe končili nie len celé rodiny, ale aj celé obce. Ľudia sa chránili ako vedeli, keďže poznatky o cholere v tomto období neboli ešte veľké a prevládal častokrát názor, že choroba sa šíri skazeným vzduchom. Nepomáhali ani vtedajšie liečebné postupy medzi ktoré patrilo fajčenie, alkohol a lepšia strava. Celkovo vtedy žilo v meste 2350 obyvateľov a z toho 175 pripravila epidémia o život. Z tohto obdobia poznáme aj meno prvého ránhojiča v obci – Alojza Rusňáka. Na pamiatku toho, že cholera 14. septembra 1831 prestala, sa konali každoročne procesie ku kaplnke sv. Heleny so zvláštnou poďakovacou pobožnosťou.
Táto epidémia však nebola zďaleka posledná a už v roku 1865 vyčíňala cholera v našej obci opäť. Bystričania však nemali pokoj ani medzi týmito obdobiami, pretože v roku 1847 sa v meste vyskytla aj epidémia brušného týfu, ktorá sa vrátila aj v roku 1881.
V roku 1884 sa prvé príznaky cholery prejavili u slúžok v domácnosti prednostu železničnej stanice. Ďalší prípad sa vyskytol v Orlovom. V tomto období už boli poznatky o cholere oveľa lepšie. Vedelo sa taktiež, že sa prenáša najmä kontaminovanou vodou. Z tohto dôvodu sa vodné zdroje a studne dezinfikovali karbolom, či vápnom. Čo je zaujímavé, ľudia po celom svete boli často presvedčení, že sa do studní sype otrava a vznikali najrôznejšie konšpirácie o týraní ľudu zo strany panstva. Ľudia neverili vtedajším liečebným metódam. V Považskej Bystrici však takéto správanie nebolo zaznamenané.
Hoci v obci okamžite začali protipandemické opatrenia, chorobu sa nepodarilo zastaviť. Keďže v obci ešte stále absentovala nemocnica, obecní predstavitelia začali hľadať vhodný objekt, kde by mohli chorých izolovať. Nakoniec sa podarilo získať objekt prednostu železničnej stanice, ktorý bol jediný vyhovujúci a bol prebudovaný na prvú epidemiologickú cholerovú nemocnicu, ktorá fungovala ešte aj niekoľko rokov po skončení pandémie.
V roku 1892 opäť hrozila obci cholerová epidémia, ktorá vypukla v Šebešťanovej. Keď sa v dedine objavili prvé príznaky hnačky, richtár bol ihneď povinný upovedomiť slúžnovský úrad. Krčmy sa zatvárali o deviatej, nekonali sa žiadne verejné zhromaždenia ani zábavy. Bolo odporúčané vetrať domy, čistili sa ulice a studne a voda sa mohla používať iba z čistých studní. Obec bola uzavretá žandármi. Aj vďaka týmto prísnym opatreniam tentoraz epidémia naše mesto obišla.
Španielska chrípka
Najčastejšie skloňovanou celosvetovou pandémiou v tomto období je aj španielska chrípka, ktorú spôsoboval vírus H1N1. Trvala od roku 1918 do roku 1920 a v štyroch po sebe idúcich vlnách infikovala takmer 500 miliónov ľudí po celom svete, čo bola približne tretina vtedajšej svetovej populácie. Presný počet infikovaných sa ťažko odhaduje, mohol však byť oveľa väčší a rôznia sa aj údaje o počte úmrtí, ktoré sú v rozmedzí od 17 do 100 miliónov ľudí. Každopádne to bola jedna z najväčších pandémií v histórii a vyžiadala si viac obetí ako celá 1. svetová vojna. Nevyhla sa samozrejme ani Považskej Bystrici a v meste si vyžiadala až 26 obetí.
Záver
Dnešný článok je venovaný iba najväčším epidémiám a pandémiám, ktoré mesto zasiahli a boli zdokumentované. Považskú Bystricu však aj v „medziepidemických“ obdobiach sužovali mnohé, dnes už ľahko liečiteľné choroby. Dôvodom bol zväčša zlý životný štýl (veľmi rozšírený bol napríklad alkoholizmus) a nedostatočné hygienické podmienky. Väčšina domov bola z dreva a mala iba jednu izbu. Murované domy mali iba majetnejší obyvatelia no aj tie boli bez kúpeľne. Platenie dane za komín sa obchádzalo tak, že obyvatelia dym odvádzali iba na povalu, prípadne si zariaďovali takzvané čierne izby, v ktorých sa často dymom dusili. Odvetrávanie bolo dostatočné iba v letných mesiacoch. V zime sa nevetralo, čo malo za následok zasa vznik plesní. Domy boli bez podlahy iba s udupanou hlinou a chýbal aj mestský vodovod. Ešte aj na začiatku 20. storočia preto mesto bojovalo s takými vážnymi chorobami ako tuberkulóza, brušný a škvrnitý týfus, úplavica, detská obrna, tetanus, kiahne, mor, trachóm, žltá zimnica či besnota.
V dnešnej dobe máme už množstvo vymožeností, ktoré naši predkovia k dispozícii nemali. V meste je zriadená nemocnica s poliklinikou, pôsobí tu mnoho lekárov pôsobiacich v najrôznejších odvetviach, množstvo lekární s veľkým výberom liekov, obydlia spĺňajú všetky hygienické štandardy modernej doby, máme voľný prístup k informáciám, no čo je najdôležitejšie, môžeme sa poučiť z chýb našich predkov a ochrániť tak naše zdravie najlepšie ako vieme. Pracujme preto s informáciami, ktoré sa k nám dostanú opatrne a svedomito si ich overujme.
Zdroje:
1./ Považská Bystrica. Z dejín mesta / [Zost.]: Kortman, Bohuslav. [Aut.]: Balážová, Jarmila – Churý, Slavko – Janas, Karol – Kortman, Bohuslav – Májsky, Róbert – Marsina, Richard – Martinický, Miroslav – Weinbergerová, Mária. Žilina, Knižné centrum 2006. 278 s., príl. [Vydavatel: pre Mesto Považskú Bystricu] ISBN:80-8064-244-3
2./ JANAS, Karol. Od kúpeľov k nemocnici : 50 rokov nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. [1. vyd.]. V Žiline: Knižné centrum, 2007. 67 s. :. ISBN 9788080643027 (brož.) fotogr. ; 21 cm.
3./ FÜKŐ, Pavol. Podmanickovci a dejiny Bystrického hradu.. [Vyd. 2]. Považská Bystrica: vlastným nákladom, 1983. 157 s.
4./ https://www.youtube.com/watch?v=G3TWTf7i8XY&ab_channel=DejepisInak
5./ Regionálny úrad verejného zdravotníctva
6./ https://sourcebooks.fordham.edu/source/pop-in-eur.asp
