Dolný rokokový kaštieľ

Kaštieľ postavený pravdepodobne v polovici 17. storočia v rokokovom slohu je mladší z kaštieľov v Podhradí. Prvým majiteľom, o ktorom hovorí kronika mesta Považská Bystrica bol rod Balassovcov. Niektoré zdroje uvádzajú ako dátum výstavby roky 1750 – 1775, no kaštieľ sa nachádza už aj na rytine z poslednej tretiny 17. storočia.

Architektúra a zariadenie

Chodbový solitér s päťkrídlovým pôdorysom, dvojtraktovou dispozíciou, je dvojpodlažný s pivnicou. Arkádový dvor s prerušeným zadným traktom a kaplnka z rokov 1763-1764, ktorá bola opravovaná po roku 1960. V strede hlavného priečelia obráteného smerom k Váhu sa nachádza trojosový akcentovaný rizalit so schodiskom v dvorovej časti. Arkády dvora sú segmentové, na poschodí so štíhlymi stĺpikmi. Kaplnka, umiestnená v nároží prízemia, má zachované pôvodné členenie stien. Fasáda na rizalite je členená pilastrami a zakončená volútovým štítom. V oknách na prízemí sa nachádzajú rokokové mreže. Manzardová strecha s plechovou vežičkou. Miestnosti sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, zoradené na spôsob enfilád. V izbách sa nachádzajú pôvodné dvere. V pivnici kaštieľa sú tri kamenné erby a kamenná doska z roku 1777.

Zo zariadenia kaštieľa sa zachovali rokokové vyrezávané rámy portrétov a rokokový stôl, ktoré sú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Martine, spolu s obrazmi z kaplnky.

Okolie kaštieľa

Hospodárska stavba. Solitérna hospodárska stavba (mladší kaštieľ), bývalé maštale, sa nachádza v areáli severne od kaštieľa. Postavená bola v roku 1775. Je to dvojpodlažná budova s obdĺžnikovým pôdorysom, jednopriestorovou dispozíciou.

Sýpka bola postavená okolo roku 1760 severne od kaštieľa. Upravovaná bola v 1.polovici 19. storočia a v 20.storočí. Je to murovaná jednopodlažná budova s pivnicou, so štvorcovým pôdorysom a dvojtraktovou dispozíciou. Stojí v areáli kaštieľa.

Pred kaštieľom sa rozprestieral veľkolepý anglický park až po koryto rieky Váh. Vďaka ľudskému zásahu z neho však nezostalo nič. V parku priamo pri kaštieli rástol i jeden zvláštny strom, na ktorom rástol tzv. „svätojánsky chlieb“. Bol to neobyčajný strom s názvom Gledícia trojtŕňová, ktorá dorastá až do výšky 30 metrov a pochádza zo Severnej Ameriky. Je typický aj tým, že na ňom rastú 30-40 cm dlhé a 3 cm široké červenohnedé struky, ktoré sa pri dozretí špirálovite stáčajú. Je typický tým, že má na konároch trojdielny tŕň, až 10 cm dlhý.

Ďalšie využívanie kaštieľa

Dňa 4. novembra 1918 sa dohnala ku spodnému kaštieľu lavína rozzúrených, po rabovaní túžiacich ľudí, z ktorých veľká väčšina bola z Papradna, Brvnišťa a Stupného. K nim sa pridalo i veľa obyvateľov z Podhradia. Brány a vchodové dvere boli násilím vypáčené hrubými brvnami, rozvášnený dav vtrhol do kaštieľa a ničil a rozbíjal čo mu prišlo pod ruky. Mnohé veci, medzi nimi i knihy, vynášali pred kaštieľ, kde ich s jasotom pálili.

V lete r. 1919 boli na poschodí kaštieľa ubytovaní vojaci z 21.pešieho pluku. V roku 1927 bola správkyňa kaštieľa Hana Gregorová, spisovateľka, ktorá tam aj bývala, kým jej muž Jozef Gregor – Tajovský, býval celé leto na poschodí Badačovho domu. V roku 1932 tu bol zriadený ústav pre duševne choré deti. V roku 1939 bol z kaštieľa urobený dievčenský internát, dovtedy už bol nejaký rok prázdny. V roku 1946 prevzala kaštieľa Liga proti tuberkulóze.

Kaštieľ slúžil tiež ako skladový priestor rôznym podnikom, ktoré sa veľkou mierou zaslúžili o jeho spustošenie.

Zdroje:

1./ KOLEKTÍV AUTOROV. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý K-P. Bratislava: Obzor 1968
2./ Súpis pamiatok na Slovensku, Zväzok druhý K-P, Obzor, Bratislava, 1968
3./ KRIŽANOVA Eva, PUŠKÁROVÁ Blanka. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Turistický lexikón, Bratislava, Slovenské telovýchovné vydavateľstvo, 1990
4./ https://www.povazske-podhradie.sk/kastiele-a-kostol/
5./ https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-povazska-bystrica

podpor_nas_web