Začiatkom 90. rokov vyhlásil prezident Václav Havel  útlm zbrojárskeho priemyslu, čo sa nepriaznivo podpísalo aj na Považských strojárňach. Chybné zásahy politikov a premeny zbrojárskeho priemyslu dohnali podnik do hlbokej krízy. Zastavila sa aj investičná výstavba výrobného programu leteckých motorov. Skúšobne leteckých motorov tak neboli nikdy dokončené. V dôsledku premien zbrojárskeho priemyslu prestal štát stavby špeciálneho charakteru financovať.

Podnik sa neskôr transformoval z národného podniku na akciovú spoločnosť. Považské strojárne sa rozhodli zaradiť svoje akcie do kupónovej privatizácie. Majetok podniku bol tak rozdelený medzi viacerých malých podnikateľov, čo sa neskôr ukázalo ako negatívny faktor.

Začalo dochádzať aj k výraznejšiemu poklesu zamestnancov. V rokoch 1990 až 1992 klesol ich počet z 11.394 na 7.612.

V roku 1994 vznikli prvé dcérske spoločnosti PS Vojus, PC Vútech, ZVL – ZKL France a Rollring  PS SRN GmbH. Začala etapa holdingového organizačného usporiadania akciovej spoločnosti.

V roku 1997 mali Považské strojárne už iba 4313 zamestnancov, čo malo hlboký sociálny dopad na mesto a región. V Považskej azda nebolo rodiny, ktorej člen by nepracoval v Považských strojárňach.

Definitívny zánik

 

V roku 1998 začal definitívny zánik. Chýbali nové kontrakty, zamestnancom meškali výplaty a hromadili sa protesty odborárov. Problémy sa prejavili aj na najperspektívnejšej divízii, ktorú tvorili letecké motory. Bolo prepustených 260 z 700 zamestnancov.

Považské strojárne boli jedným z 9 výrobcov leteckých motorov na svete. Motor DV-2 sa považoval za perspektívny výrobný program a mal sa udržať až do roku 2025 s predpokladanou výrobou 50 motorov ročne. Považské strojárne podpísali v roku 1999 zmluvu s Rolls-Royce, ale firma v roku 2000 už zmluvu neobnovila. Považské strojárne stratili schopnosť splácať svoje záväzky a priblížili sa tak k definitívnemu zániku, ktorý napokon pri-šiel v roku 2000, kedy sa podnik dostal do konkurzu.

V roku 2000 zamestnával podnik už iba posledných 4 zamestnancov.

Považské strojárne boli pýchou mesta a slovenského priemyslu. Vo svojich najlepších časoch zamestnávali 13.000 až 14.000 ľudí. Podnik, ktorý prežil 2. svetovú vojnu, komunizmus, znárodnenie aj normalizáciu, zmizol v období kapitalizmu takmer bez stopy spolu s deväťmiliardovým majetkom.

Podpora spoločenského života

 

“Treba si uvedomiť, že nie Strojárne rástli ako mesto, ale mesto rástlo podľa Strojární.”

 

Výstavba bytov a sídlisk

Vedenie podniku sa rozhodlo, že bude prednostne zamestnávať ľudí z mesta a okolia. Sociálny program v sebe zahŕňal výstavbu bytov, ktorá pomáhala stabilizovať zamestnancov. Ako prvé sa začali stavať obytné domy na pozemku bývalého veľkostatku a nová časť obce dostala názov Strojárenská štvrť, dnes ľudovo nazývaná “kolónia”. Moderné byty, krásne parky a nové komunikácie tvorili kvalitu, ktorá sa nedala so zvyškom mesta ani porovnať.

V neskoršom období, po rozvoji ďalších výrobných programov a to hlavne výroby prevodoviek a leteckých motorov sa začalo s výstavbou sídliska Rozkvet.

Kultúrne a rekreačné aktivity

 

Prvým kultúrno-spoločenským objektom, na ktorom sa Strojárne, vtedy ešte Zbrojovka Brno, podieľali bol Spoločenský dom. Začal sa stavať v roku 1935 a náklady na výstavbu boli približne 1 100 000 Kč. Dokončený bol v roku 1937.Na vtedajšie pomery bol výnimočne dobre zariadený a priestory poskytovali komfort napríklad v moderne zariadenej reštaurácií či kine s kapacitou 500 miest.

Konávali sa tu aj boxerské zápasy, v rámci ktorých bol v Spoločenskom dome postavený aj boxerský ring.

Okrem toho v meste vyrástol v roku 1969 aj Kultúrny dom. Mal k dispozícii kinosálu so 400 sedadlami, estrádnu halu, detskú bábkovú sálu so 120 sedadlami, výstavnú miestnosť a klubové miestnosti. V panoramatickom kine sa ročne uskutočňovalo až 800 filmových predstavení. Program kina

Na rekreačné účely boli postavené rekreačné zariadenia na Oravskej priehrade, v Starej lesnej a pioniersky tábor v Podskalí. Zamestnanci tiež chodili na dovolenky do Bulharska, či mali preplácané výlety do kúpeľov v Rajeckej lesnej.

Podpora športu

 

Telovýchovu a šport mala pod palcom závodná telovýchovná jednota vystupujúca pod názvom TJ ZVL Považská Bystrica, ktorá zastrešovala takmer všetky športy. Mimoriadne úspešní boli futbalisti, či pästiarske oddiely.

Pribudol aj motorizmus a aj vďaka Považským strojárňam sa v meste niekoľkokrát konala Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž. Prvá sa konala v roku 1977.

 

 

Zdroj:

1.) ZÁLESKÝ Boris, Bakalárska práca: Dokumentácia priemyselného dedičstva – Strojárne, Považská Bystrica, 2014, 73 s.