Obdobie vojny

 

23. marca 1939 počas II. svetovej vojny bol závod obsadený nemeckými vojskami, ktoré odviezli muníciu v hodnote 20 miliónov korún. Závod sa navyše začlenil do nemeckého koncernu Herman Göring Werke. Počas vojny však nedochádzalo k úpadku, naopak podnik sa neustále rozširoval. Zatiaľ čo v roku 1940 mal 6823 zamestnancov, v roku 1944 to už bolo 11 176.

Po vypuknutí SNP sa partizánske jednotky dostali až do mesta no Zbrojovku sa ani len nepokúsili obsadiť. Dôvod je zrejmý – množstvo strategicky rozmiestnených nemeckých vojakov v závode plnom zbraní a streliva. Zbrojovka tak mohla naďalej nerušene vyrábať.

V tomto období sa zvýšilo nebezpečenstvo náletov a preto bolo po Zbrojovke vybudované veľké množstvo podzemných krytov. Niektoré boli skutočne veľké a pripravené aj na prípadné presunutie časti výroby. Z tohto dôvodu bolo celkové množstvo aj rozmiestnenie krytov prísne tajné a prehľad o nich nemalo ani samotné mesto.

Po vojne

 

Po vojne sa výroba začala viac orientovať na športovú muníciu. Taktiež sa do portfólia dostali úplne nové výrobky ako kolobežky, výbava na bicykle, výrobné linky pre cukrárenský priemysel či školský nábytok ako tabule či lavice.

Postupne sa spúšťali nové a nové prevádzky, ktoré spôsobili úplný prevrat vo výrobných možnostiach podniku. V roku 1946 sa spustila výroba chladničiek Manet a o rok neskôr výroba rovnomenných motocyklov  Manet M90.

Podnik bol dňa 27. 10. 1945 znárodnený a začal nosiť meno: Považské strojárne, národný podnik, Považská Bystrica.

Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 bol vydaný zákaz akýchkoľvek demonštrácií a prejavov. Význam Považských strojární ešte stúpol a začali sa o podnik zaujímať aj politické špičky. Vedenie podniku sa už nedokázalo dlhšie dištancovať od politickej situácie nového režimu.

21. – 22. 11. 1948 počas narodeninových osláv prezidenta Klementa Gottwalda sa odhalil nový názov podniku: Považské strojárne, národný podnik, závod Klementa Gottwalda.

50. až 80. roky

 

Železná opona, ktorá rozdelila Európu bola pre podnik paradoxne prínosom a Považské strojárne boli najmodernejším podnikom na území Československa. Pribúdali stále nové prevádzky, menšie závody, znárodnené podniky a konfiškáty. Nové podniky boli súčasťou Považských strojární iba do roku 1950. Potom závod ostal bez pobočných závodov. Prišiel aj o výrobu chladničiek Manet, ktorá bola roku 1950 presunutá do Zlatých Moraviec a v roku 1951 bola ukončená aj výroba motocyklov Manet. Dôvodom bol začiatok licenčnej výroby kanónov do lietadiel MIG 16. V roku 1957 však prechádzali kanóny krízou a do strojární sa vrátila výroba motoriek.

Roku 1955 sa začalo s výrobou obľúbeného motocykla JAWA 50/550 známeho tiež ako Pionier. O jeho obľúbenosti svedčí aj to, že do roku 1958 bolo vyrobených 100 000 kusov. Výroba motocyklov sa stala pevnou súčasťou podniku.

Najväčšiu obľubu však mali mopedy Babetta typ 207 a 307, ktoré sa vyrábali od roku 1972. Roku 1982 bola výroba Babetty presunutá do Kolárova a výroba ostatných motocyklov ukončená. Dôvodom bol nízky dopyt a príliš vysoké výrobné náklady.

Ďalšou zložkou ustáleného výrobného programu sa stala výroba valivých ložísk a to valčekových a kuželíkových. Od roku 1968 aj veľkorozmerných. Ďalej tu bola produkcia obrábacích strojov, ktorá začala prevzatím výroby sústruhov SR200 a ISO5 v roku 1956. V roku 1973 bol uvedený program na výrobu prevodoviek do poľnohospodárskych, stavebných a cestných strojov a od roku 1980 sa spustila aj ich výroba.

ZVL

 

Júla 1965 došlo k začleneniu podniku do výrobno-hospodárskej jednotky ZVL (Závody na výrobu ložísk), ktorá bola organizovaná formou trustov podnikov. Považské strojárne boli najvýznamnejšie z týchto podnikov. Umiestnenie generálneho riaditeľstva ZVL bolo nejednoznačné a citeľný bol odpor centrálnych orgánov, a to najmä v Prahe, pred umiestnením podniku generálneho riaditeľstva v Považskej Bystrici. Nakoniec sa však presadilo umiestnenie v našom meste a v roku 1971 bola dostavaná budova generálneho riaditeľstva ZVL spolu s výškovou budovou VVZ (vedecko výskumná základňa).

Po roku 1973 nastal prudký rozvoj Považskej Bystrice a pre potreby zamestnancov sa stavali nové sídliská. Po Kolónii tak nasledovalo sídlisko SNP a nakoniec sídlisko Rozkvet. Strojárne mali k dispozícii približne 2900 podnikových bytov.

Trust ZVL zanikol v roku 1981 a Považské strojárne sa stali členom koncernu ZVL ako – ZVL Považské strojárne Klementa Gottwalda, koncernový podnik, Považská Bystrica.

V tomto období došlo k zavádzaniu progresívneho výrobného programu na výrobu leteckých motorov. Išlo o vývoj úplne novej generácie prúdového leteckého motora DV-2. Mala to byť najdôležitejšia výroba Považských strojární a aj to bol jeden z dôvodov ukončenia programu na výrobu motoriek.

1. 7. 1988 došlo k zániku koncernu ZVL a Považské strojárne sa stali štátnym podnikom.

Zaujímavosť:

 

Počas vojny bola väčšina schopných mužských pracovníkov na fronte, preto úrady vydali vyhlásenie, ktoré povolávalo do práce aj ženy a dievčatá od 16 rokov, aby tak zastúpili chýbajúcich mužov.

Ženy a dievčatá už pracovali v podniku aj predtým, no nie v takom množstve. Už aj to však bolo proti vôli niektorých občanov. Napríklad v roku 1935 bola podaná sťažnosť, v ktorej sťažovateľovi tento fakt prekážal. Odôvodnil ho tým, že zamestnávanie poľnohospodárskych pracovníčok znižuje počet ľudí, ktorí spravujú polia a ak to takto pôjde ďalej nebude mať kto na poli robiť.

 

Zdroj:

1.) ZÁLESKÝ Boris, Bakalárska práca: Dokumentácia priemyselného dedičstva – Strojárne, Považská Bystrica, 2014, 73 s.

2.) MÁČKOVÁ Alena, Diplomová práca: Industriálne dedičstvo Považská Bystrica – minulosť a súčasnosť, 2014. – 101 s.

3.) CIA Archív

 

Opis americkej tajnej služby nie Považských strojární. 

Opis americkej tajnej služby, nie Považských strojární!

1. Nová železničná stanica
2. Posunovacia železničná stanica
3. Stará železničná stanica
4. Dom kultúry (vo výstavbe)
5. Spoločenský dom
6. Domy pre úradníkov a robotníkov
7. Ihrisko (futbalové)
8. Ihrisko pre deti
9. Plavecký bazén
10. Farma
11. Manažérsky dom
12. Strážnica č. 1
13. Strážnica, odkladisko pre bicykle
14. Výroba motorov pre chladničky “Manet”
15. Utajovaný program MNO a chladničiek (budova #62)
16. Technické kancelárie (Testovacia mistnosť “Manet”)
17. Chladničky (admin. kancelária)
18. Chladničky (technická kancelária)
19. Ubytovanie pre vojakov, admin. kancelária
20. Striekanie kovov
21. Tavenie ľahkých kovov
22. Tavenie ľahkých kovov
23. Výroba zinkového plechu, “kapslovka”
24. Zvárovňa
25. Dielňa
26. Náraďovňa
27. Dielňa
28. Strážnica č. 3
29. Náraďovňa
30. Učňovská dielňa
31. Stolárska dielňa
32. Technická kancelária ťažkého strojárstva
33. Laboratória ťažkého strojárstva
34. Sklad
35. Výroba kanví a častí projektilov
36. Zátkovňa, zakrývacia dielňa??? (Capping Workshop)
37. Zvarovňa
38. Benzínová stanica
39. Kaliareň
40. Náraďovňa
41. Výroba meradiel
42. Technické kancelárie a laboratória ťažkého strojárstva
43. Kancelárie
44. Požiarna veža
45. Sanitky, požiarnicke vozy, ošetrovňa
46. Strážnica č. 2
47. Drôtovňa
48. Lisovňa, montážna dielňa (vo výstavbe)
49. Kancelárie, Technické laboratóriá
50. Šrotovňa
51. Jedáleň
52. Sklad
53. Manažment, technické a výskumné laboratóriá
54. Dielňa
54 a. Personálne oddelenie
55. Elektrická dielňa
56. Vojenský úrad
57. Policajná stanica, vojenská inšpekcia
58. Transformačná stanica
59. Smaltovňa
60. Kotolňa
61. Zlieváreň
62. Oddelenie výroby ťažkého strojárstva
63. Kotolňa
64. Sklad
65. Zlievareň ľahkých kovov
66. Elektráreň
67. Sklad
68. Výroba projektilov a púzdier
69. Výroba projektilov a púzdier
70. Kontrola projektilov a púzdier
71. Výroba projektilov ťažkého kalibru
72. Montáž motocyklov Manet, výroba nových mínometov (kaliber 140)
73. Plynáreň
74. Prachový kopec (Powder Hill)
75. Strelnica
76. Strelnica
77. Strelnica
78. Strelnica

B. Betónové bunkre