Kostol Navštívenia Panny Márie

V spise Cleridiocesis Nitriensis sa udáva, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru.
Roku 1804 sa prelomila klenba v sakristii a na stene sa objavil nápis písaný gotickým písmom „…urobil požehnanie farár … roku 1409…“. Dá sa predpokladať, že už predtým sa tu nachádzal drevený kostolík.

EXTERIÉR

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. storočia. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie a jedného času aj sv. Alžbete. Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej. Cintorín bol úplne zrušený po prestavbe kostola roku 1941.

Pred kostolom stála Kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balassa, a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky bola roku 1820 postavená na mramorovom podstavci socha Panny Márie. Ešte pred touto sochou sa na námestí nachádzala aj socha svätého Júdu Tadeáša.

Košnárov dom

Miesto výškovej budovy stál Košnárov dom, zrejme najznámejšia stavba Bernolákovej ulice. Kedysi tak sídlila aj pošta, alebo jediná herňa v Považskej Bystrici a tesne pred búraním tam vraj boli byty a obchod s potravinami, ktorý patril pánovi Malobickému.

Židovský cintorín

Presný dátum výstavby cintorína nie je známy. Pravdepodobne bol založený v 17. storočí. Najstarší zachovaný nápis na náhrobku pochádza z roku 1757. Pochovávať sa tu prestalo v 40-tych rokoch 20. storočia. Bolo to obdobie deportácií židovského obyvateľstva počas II. svetovej vojny.

Židovská komunita po 2. svetovej vojne mesto opustila a cintorín začal chátrať. V tých časoch bol ešte židovský cintorín pomerne husto využitý, neskôr však začali mramorové náhrobné kamene miznúť. Môžete ich nájsť napríklad na novom cintoríne. Najuhšie náhrobné kamene sú vlastne prebrúsené mramorové a žulové kamene z tohto cintorína.

Katolícka škola, ZŠ, ZUŠ

Pôvodne na tomto mieste stála katolícka škola, založená evanjelikmi v roku 1593. Neskôr bola násilne odobratá a daná do užívania rímskokatolíckej cirkvi. Krásna historická budova mala neskôr upravenú fasádu, ktorá pôsobila oveľa fádnejšie. Neskôr tu sídlila krátky čas aj umelecká škola.

Základná umelecká škola vznikla v školskom roku 1958/1959.V týchto miestach si roku 1962 našla konečne priestory vo vlastnej budove po zrušenej ZŠ pri farskom kostole na Hlavnom námestí. Dovtedy sa iba sťahovala po rôznych objektoch.

Pamätník Milana Rastislava Štefánika

Myšlienka postaviť v Považskej Bystrici pomník generála Milana Rastislava Štefánika sa zrodila v 30. rokoch 20. storočia. Túto správu sa dozvedel akademický sochár Vojtech P. Ihriský, ktorý kontaktoval vtedajšieho okresného náčelníka a ponúkol mu pomoc pri koncipovaní tohto veľkolepého diela. V apríli roku 1935 potom predstavoval svoj návrh, ktorý bol prijatý.

Socha mala vyrásť v parku M. R. Štefánika vedľa rovnomenného mosta.

Bryndziareň

Dnes budova knižnice. Pôvodne to však bola rodinná vila rodiny Milchovcov s bryndziarňou, z ktorej okien ste mohli vidieť na synagógu. Tento rok (2017) má už 117 rokov.

9.10.1941 bola bryndziareň zlikvidovaná a v tom istom roku od 3.1.1941 prízemie vily obsadil Daňový úrad. Neskôr v 50-tych rokoch v budove vily sídlil Finančný úrad a v súčasnosti patrí vila Trenčianskemu samosprávnemu kraju Považská knižnica v Považskej Bystrici je v budove vily rodiny Milchovcov od roku 1977. Je jedinou Národnou nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou v meste Považská Bystrica z kategórie rodinné vily. Za NNKP bola vyhlásená 19. januára 2000.Použitá architektúra – secesia, ktorá je charakteristická pre koniec 19. storočia a začiatok 20. storočia, predovšetkým s využitím ornamentálnych prvkov.

Šibeničný vŕšok

15. novembra 1944 zaistila jednotka Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy občana Papradna Benedikta Vachalíka, ktorý bol obvinený z napomáhania partizánom, viacerých lúpeží a dvoch vrážd a 18. novembra 1944 bol na rozkaz veliteľa nemeckej armády verejne obesený a jeho telo bolo ponechané na šibenici pre výstrahu 2 dni. Na tomto mieste bolo popraveného vidieť z celého mesta

Pár zaujímavostí: Občan Vachalík kolaboroval s Nemcami aj partizánmi, tak ako sa mu to práve hodilo, a aby z toho prosperoval. Nemcom však pretiekol pohár trpezlivosti. Ľudia sa na obeseného chodili dívať no fotiť ho bolo zakázané, preto je táto fotka celkom vzácna. Deti mali zakázané chodiť sa dívať na obeseného muža úplne. Pri porušení sa rozdávali dvojky zo správania. No a na záver, pri skladaní zo šibenice sa im mŕtve telo skotúľalo dolu kopcom.

Hotel Manín / Reštaurácia Váh

Jedna z mála pôvodných budov v našom meste je aj budova Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Predtým bol v tejto budove hotel Manín.

Spoločenský dom

Spoločenský dom, pred ktorým dominovala krásna fontána. Tá sa nachádzala na mieste dnešného parkoviska Brojo. V spoločenskom dome bolo možné aj ubytovanie. Vo svojej doba tam boli ubytované osobnosti ako Beneš či Tiso. Mesto vtedy patrilo medzi najbohatšie na Slovensku. (Dnes tam nájdete napríklad Lekáreň u Broja alebo potraviny COOP) Vedľa spoločenského domu bolo kino Budovateľ s kapacitou 500 osôb. Bolo to druhé kino v Považskej. Priestory sa dali prenajať aj pre oslavy a iné slávnosti. Toto kino ponúkalo aj druhé poschodie.

Amfiteáter

Bol spustený do prevádzky v 80. rokoch. Do amafiteátru sa tlačili na predstavenia húfy ľudí, častokrát bolo beznádejne vypredané a ľudia sledovali filmy z kopca nad amfiteátrom, alebo z okolitých domov. Objekt neskôr skrachoval pre nezáujem verejnosti, tak ako sa to stalo s amfiteátrami po celom Slovensku. Od tej doby sa rozpadá. V tomto amfiteátri vystupovalo aj množstvo slovenských celebrít, medzi najväčšie patrí aj skupina Elán, ktorá tu mala koncert.

Tehelňa

V roku 1905 vypracovali na základe objednávky kňažnej Šarolty Hohenlohe-Majláthovej architekt Móric Schwartz z Těšína a firma Friedrich a Pfunfke z Vratislavy v Poľsku projekt na výstavbu modernej tehelne. So stavbou sa začalo v roku 1906. Tehelňa pozostávala z kotolne s parným strojom, pálenice, lisovne a sušiarne. Tesne pred prvou svetovou vojnou mali hohenloheovskú tehelňu prenajatú podnikatelia Fuchs a Graber. V roku 1911 začal so stavbou ďalšej tehelne miestny podnikateľ Jozef Kallo (Kortman 2006, 188, 189). V 20. rokoch už patrila parná tehelňa firme Grün a spol. a zamestnávala 35 robotníkov. Okrem parostrojnej tehelne tu bola ešte jedna tehelňa – Blahútova, ktorú prevádzkovala Žofia Blahútová.

Vzájomná roľnícka pokladnica

Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice v Považskej Bystrici je budova postavená v roku 1938 architektom Milošom Svitavským v duchu funkcionalistickej moderny, pôvodne ako obytná budova s bankovým priestorom na prízemí (Tatrabanka). Je jednou z mála zachovaných stôp starého centra Považskej Bystrice, kde tvorila jeho nárožie. Dnes je zaznamenaná v zozname pamätihodností mesta. Je najhodnotnejšou pamiatkou modernej architektúry v Považskej Bystrici.

Synagóga, Považan

Pôvodne na tomto mieste stála židovská synagóga, ktorá bola postavená roku 1823. Neskôr, v roku 1898, bola zbúraná a na jej mieste do roku 1900 vyrástla nová synagóga. Projektantom bol architekt Dionýz Milch.

Komunisti neskôr budovu prestavali na Dom textilu Považan. Z jednej strany budovy sa nachádzali lahôdky, z druhej protifašistický zväz. Oproti domu textilu bolo kino Tatran. To bolo využívané počas vojny zasa ľudovcami.

Námestie pred kostolom

Kedysi námestie Andreja Hlinku, ktoré bolo väčšie, vykladané kamennou dlažbou a zdobené alejou stromov. Neskôr bolo premenované na námestie 1. mája, zrejme preto, že tam končili prvomájové pochody. V 80. rokoch 20. storočia nosilo aj honosný názov „Námestie májového povstania českého ľudu“. Ešte pred rokom 1900 sa táto časť nazývala „Vás ár tér“. Dnes sa námestie volá opäť Námestie Andreja Hlinku. Jeho pôvodný tvar však môžeme nájsť už iba na fotkách, pretože ho „rozsekol“ hlavný ťah TN-ZA, ktorý bol vybudovaný pred 6-dňovou motocyklovou súťažou v Považskej Bystrici.Na námestí stála budova okresného súdu, Hasprova pekáreň a niekoľko obchodov (Mototechna, Ryba). Foto nájdete pri jednotlivých objektoch.