Bolo to koncom leta 1944 a z pohľadu národných dejín krátko pred začatím Slovenského národného povstania. Necelé dva mesiace po havárii bombardéru B-24 pri obci Dolný Lieskov zhavarovala tentoraz medzi Papradnom a Štiavnikom hlboko v horách „lietajúca pevnosť“ B-17.
Útočná formácia 168 bombardérov B-17 a 230 bombardérov B-24 pod ochranou 530 stíhačov útočila 27. augusta 1944 na rôzne ciele v Taliansku a v Nemeckej ríši. Toho dňa zo základne Amendola v južnom Taliansku vzlietla i formácia 23 lietadiel B-17, ktorých cieľom sa stala nemecká rafinéria Blechhammer-Sever (dnešná Blachownia Slaska v juhozápadnom Poľsku). Cieľ našlo a krátko pred poludním naň zaútočilo sedemnásť z pôvodných dvadsaťtri lietadiel skupiny. Medzi tými, ktoré sa nad cieľ dostali, zhodili svoj smrtonosný náklad, no ocitli sa i v krížovej paľbe protilietadlového delostrelectva rafinérie, bol aj stroj B-17G-60-BO 42-102944 „The Old Lady“. Posádku tvorilo 11 mužov: Charles Wilson, Albert Karman, Jerome Marlow, William Bower, John Fogelgren, William Schulz, John Parsons, Walter Furca, Silas Crase, Charles Muller a fotograf Wesley Raubolt.
Bombardér po zásahu nad cieľom postupne zaostával za formáciou a strácal výšku. Približne o 11.45 h začal narážať na vrcholky stromov v pohorí Javorníky. Nasledoval výbuch a požiar – rozhádzané plechy boli všade na okolitých stromoch. Bombardér dopadol tesne pod vrchom Ustrígeľ (1008,6 m) na hranici chotárov obcí Papradno a Štiavnik.
Ešte na moravskej strane hraníc vyskákali z horiaceho lietadla všetci letci. Pilot Wilson vyskočil cez bombovnicu, Marlow a Bowers opustili bombardér predným únikovým otvorom, Fogelgren, Parsons, Furca a Schulz vyskočili bočným únikovým otvorom. Všetci boli následne zajatí nemeckou armádou a umiestnení do zajateckého tábora. Nad Moravou vyskočil z horiaceho lietadla ešte aj druhý pilot Albert Karman. Podľa výpovedí ostatných členov posádky sa však Karmanovi neotvoril padák a on zahynul dopadom na zem. Jeho mŕtve telo bolo nájdené „u Rečice“, čo bola miestna časť obce Staré Hámry, kde bol aj pochovaný. Na slovenskej strane hraníc tesne pred dopadom opustili horiaci bombardér aj poslední dvaja letci. Cez dolnú streleckú vežu vyskočil najprv Silas Crase a za ním hneď fotograf Wesley Raubolt. Raubolt, ktorému padákové popruhy dorezali tvár, dopadol na mieste zvanom Bariny, Crase zas o 200 m ďalej v lese. Poranenému Rauboltovi pomohol miestny usadlík z blízkej samoty u Drblíka vyslobodiť sa z popruhov padáku – Američan mu zato daroval všetky veci, ale keď za tri dni prišli na miesto havárie Nemci, darované veci usadlíkovi zhabali. Letec sa následne skrýval v osade u Nemčákov, no po udaní jedného z miestnych Nemci chalupu obkľúčili, domácich vyhnali a dom zapálili. Raubolt sa však ukryl v močovkovej jame pod drevenými trámami. Keď potom Nemci odišli, domáci ho odtiaľ vytiahli priduseného, ale živého. Po tomto zážitku odišiel smerom na sever, kde sa o niekoľko dní severozápadne od Žiliny dostal do partizánskej skupiny. Partizáni ho dopravili do Banskej Bystrice, no evakuačné lety počas SNP už nestihol a na jeseň 1944 bol v oblasti Nízkych Tatier zajatý.
Silas Crase sa medzitým potuloval horami a vyhýbal sa kontaktu s ľuďmi, čo však netrvalo dlho. Neskôr o tom napísal: „Keď som opustil spodnú streleckú vežu horiaceho bombardéru B-17, netušil som, že strávim Vianoce na Slovensku. Pristál som v hustom lese. Nejaký čas som sa vyhýbal zajatiu a kontaktu s ľuďmi. Potom som stretol člena odboja, ktorý ma skontaktoval s partizánmi. Zaviedol ma do domu Hany Možuchovej, ktorá rozprávala po anglicky. Po overení môjho leteckého „pôvodu“ ma zobrali k nim do tábora. Pretože sa blížila zima, rozhodli sa, že bude lepšie ak zostanem na Slovensku, ako sa pokúšať o transport do Talianska. Zostal som teda v dome rodiny Pavla Rezáka a jeho ženy Hany v obci Štiavnik. Veľa času som strávil v senníku, kde som sa delil o svoje usporené jedlo s myšami. A ak by vši boli väčšie, určite by si aj oni uhryzli.“ Niekedy sa stávalo, že Crase unikol odhaleniu priam v poslednej chvíli buď do lesa alebo do úkrytu v sene. Po tom, čo sa začali nemecké represálie a bola vypálená obec Magále, ukrývali Rezákovci letca v malej zemnianke blízko pri dome. Tam prežil celú jar až sa nakoniec v júni 1945 dostal cez Bytču na americkú ambasádu v Prahe.
Pri vraku bombardéra bol ako prvý už v deň havárie pán Drblík z blízkej samoty. Nemci prišli do troch dní, pričom zničili časti interiéru a vymontovali motory. Vrak v priebehu ďalších rokov „zrecyklovali“ miestni obyvatelia Papradna a Štiavnika; kovové zliatiny ako dural a antikor boli totiž vtedy na dedinách vzácne. Z nezhorených pneumatík vyrábali ľudia podrážky na topánky, kovy využívali v kováčskych dielňach, z kusov tlakových nádob napájali statok. Plechy poslúžili na plašenie lesnej zvery na poliach, na zastrešenie šopy, na výrobu murárskych nástrojov alebo na pokrytie penky či zastrešenie lesných prameňov.
Dnes už na mieste havárie B-17 „The Old Lady“ nenájdeme toho veľa; kostra vraku bola odtiahnutá ešte v päťdesiatych rokoch a výsek medzi stromami v dôsledku pádu lietadla bol naposledy viditeľný začiatkom sedemdesiatych rokov. No kde-tu zem ešte skrýva nejaké plechy, prípadne pod machmi môžeme nájsť jednotlivé nábojnice.
ZDROJE:
1./ DOWNS, Jim. Druhá svetová vojna : Tragédia OSS na Slovensku. Bratislava : Magnet Press, 2004, 240 s.
2./ JASLOVSKÝ, Marian. Americké krídla nad Slovenskom. Sme 20. 09. 2009. Dostupné i online na internete: http://www.sme.sk
3./ KAŠŠÁK, Peter /ed./. A One Crew War : Stories told by Neal T. Cobb, Claude H. Davis Jr., George O. Winberg. Trnava : s. n., 2007, 100 s.
4./ KAŠŠÁK, Peter – HRODEGH, Marián. Konečná zastávka: Slovensko! : Letecké aktivity a osudy posádok 15. USAAF zostrelených nad územím Slovenska v rokoch 1944 – 1945. B. m. v. : Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, 2007, 288 s.
5./ KAVECKÝ, Ladislav. Bytčan vystavuje v dome zvyšky bombardéra B-17. Sme 13. 01. 2010. Dostupné i online na internete: http://www.sme.sk
6./ Vojenský historický archív Bratislava, fond VDO-1 /Veliteľstvo divíznej oblasti Trenčín/, šk. č. 46, Spisy spravodajské B/1, Tajné spisy čj. 1501-1601, Tajná správa spravodajského dôstojníka VVZ o nepriateľskom nálete, dokument č. 1582, 9 s.
7./ Vojenský historický archív Bratislava, fond VDO-1 /Veliteľstvo divíznej oblasti Trenčín/, šk. č. 72, Spisy 2. oddelenia – spravodajské, Dôverné spisy čj. 3301-3400, Dôverná správa žandárskej stanice Beluša o havárii amerického lietadla liberátor, dokument č. 3303, 2 s.
8./ www.airwarsk.sk
9./ www.druhasvetova.sk
10./ www.liesky.szm.com/dolnylieskov.html
