IMRICH WEINER-KRÁĽ – Život a dielo

Tento článok je pripravený špeciálne k 120. výročiu narodenia Imra Weinera-Kráľa, významného rodáka z Považskej Bystrice. Dočítate sa v ňom o jeho živote a najmä diele, vďaka ktorému ho všetci poznáme. Svojou tvorbou sa preslávil na Slovensku, ale aj vo svete. Je jedným zo zakladateľov smeru slovenského nadrealizmu, ktorý prevládal v tvorbe umelcov v medzivojnovom období. Čo to znamená, aké motívy a témy spracovával, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Rodina a štúdium

Ako je známe, narodil sa 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici, do židovskej rodiny, pozostávajúcej z troch detí a rodičov Jakuba Weinera a Paulíny, rodenej Kohnovej. Kráľ bol hrdý Považskobystričan a toto mesto a jeho okolie sa stalo inšpiráciou aj mnohých jeho obrazov. Svoj židovský pôvod tématizoval v rámci cyklu, ktorý namaľoval začiatkom 2. polovice 30. rokov v Bratislave s názvom „Židovská ulica“ (Obr. 2)

Počas svojho života žil na mnohých miestach a študoval na viacerých školách. Jednou z nich bolo Vysoké učení technické v Prahe, kde študoval architektúru a súčasne navštevoval aj Umelecko-priemyslovú školu, kde sa zameral na maliarstvo. Na popud od svojho otca, ktorý chcel od syna, aby ovládal remeslo, sa musel mladý Imro rozhodnúť pre jeden odbor. Zvolil si maliarstvo a následne odišiel študovať do Berlína na Akadémiu výtvarných umení v Düsseldorfe. Neskôr odišiel do Paríža na École des Beaux-Arts. (Obr. 3) V roku 1924 sa vrátil na Slovensko. Žil v Považskej Bystrici, potom v Bratislave a neskôr opäť v Berlíne. V roku 1936 usporiadal prvú nadrealistickú výstavu na Slovensku v Bratislave spolu s maliarom Františkom Malým. (Obr. 4)

Krycie meno Kráľ

V rokoch 1926 – 1927 absolvoval vojenskú službu, neskôr vystriedal rad rôznych zamestnaní. Bol napríklad kresličom, lyžiarskym trénerom i úradníkom. V roku 1930 absolvoval niekoľkomesačný pobyt v Paríži a v rokoch 1930 až 1932 cestoval po západnej Európe. V rokoch 1932 až 1939 pôsobil v Bratislave, kde počas tohto obdobia vytvoril obsiahly grafický drevorytinový cyklus s názvom „Bratislava“ (Obr. 5) a v období medzi rokmi 1939 až 1950 žil vo Francúzsku. Oženil sa tam a narodila sa mu jediná dcéra Elise. (Obr. 6)

Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do francúzskeho protifašistického odboja a v tom čase začal používať krycie meno Kráľ, pretože pomáhal ľudom k ilegálnemu úteku z krajiny falšovaním dokladov a pasov. V roku 1947 dostal francúzske štátne vyznamenanie ako účastník odboja. Po skončení vojny Weiner-Kráľ založil v Paríži Dom československej kultúry, v ktorom popri umeleckej práci aktívne pracoval do roku 1950. Z Paríža bol však v roku 1950 vyhostený a vrátil sa na Slovensko. V rokoch 1951 až 1961 žil a pracoval striedavo v Prahe a v Považskej Bystrici. (Obr. 7a, 7b)

Znaky nadrealizmu, aktuálnosť tém a rôznorodosť motívov

Slovenský nadrealizmus je v stručnosti prijatie surrealistického umenia medzi slovenskými umelcami a teda je to aj jeho doslovný preklad. Imro Weiner Kráľ bol jedným z prvých predstaviteľov. Jeho diela sú však pripisované aj k smeru: secesný expresionizmus. Autori, ktorí zobrazovali nadrealistické/surrealistické motívy, sa venovali témam psychiky, psychoanalýzy, snom, fantazijným výjavom a postavám vychádzajúcich z autorových predstáv. Najmä sú to však témy vojnových duševno-fyzických hrôz. (Obr. 8a, 8b, 8c)

Weiner sa inšpiroval námetom diela Rudolfa Fábryho „Uťaté ruky“, ktoré ho vo veľkom ovplyvnilo. Tento smer, ako aj v literatúre, tak aj vo výtvarnom umení predstavuje u umelcov maximálnu slobodu, čo naznačuje vystupovanie proti konvenciám. (Obr.č.9)
Spoločenská situácia medzi dvoma vojnami nebola moc priaznivá a prajná. Nadrealizmus reagoval na rozvrat v krajine. Preto táto slovenská verzia surrealizmu sa nedostáva úplne nad realitu, teda je s realitou užšie spätá. Objavujú sa aj prvky lásky, ženskosti a priateľstva, ale aj prvky dadaizmu a detskej hry ako metafory poukazovania na nezmyselnosť. (Obr. 10a, 10b)
V tomto novom štýle Weiner-Kráľ nezačal tvoriť hneď. Po návrate na Slovensko začal vnímať krajinu a krásu všedného života. Vedel, že je viazaný na krajinu, kde vyrastal.

Ústrednými motívmi Kráľových obrazov sú jednoduché objekty ako mraky, kvety, domy polia, hory alebo dedinský ľud. (Obr. 11) Ako maliar chcel zachytiť to, čo videl v pestrej sérií motívov, alebo nálad. Nakoniec to bola vždy poetika, ktorou vyjadroval svoj názor na svet okolo. Hovoril, že maliar by nemal písať o sebe, hovoril, že jeho obrazy by mali o ňom povedať všetko. Povedal:

„Umenie je bojom proti smrti. My už dávno nebudeme, keď naše diela ešte budú rozprávať o nás a našej dobe. Rád by som, aby sa mojim obrazom ľudia tešili aj o päťdesiat rokov, aby im priniesli trochu osvieženia i poznania vecí, aké nami hýbali v rokoch okolo dvoch svetových vojen. Chcel by som sprostredkovať vo svojich obrazoch trochu tej sily, ktorá sa vo mne zakalila v najtemnejších dňoch môjho života a ktorá sa mi vidí byť trvalou hybnou pákou mojej umeleckej činnosti.“

Považskobystrické motívy a aktuálne témy

Ako už bolo vyššie spomenuté, dôležitým inšpiračným zdrojom pre Imra Weinera Kráľa, bola Považská Bystrica a jej okolie. Zachytával dedinský ľud, roľníkov, prírodu a zaujímavé miesta. V jeho obrazoch je vidieť takisto aj rozvoj miest, vo forme elektrických stĺpov, stavebných strojov alebo vysokých budov. (Obr. 12a, 12b) Jedným zo znakov jeho tvorby je prienik postavy s prostredím. Nie je jasné kde telo končí, alebo začína. To môžeme vidieť na obraze inšpirovaného prostredím Javorníkov a ľudu žijúceho v horách, (Obr. 13a, 13b, 13c, 13d) alebo na obraze z okolia Považskej Bystrice s názvom „Beluša“ (Obr. 14). Jeho diela sú stále v súkromných zbierkach obyvateľov jeho rodného mesta, ale aj v galériách po celom svete.

Imro Weiner-Kráľ nesníval len o dokonalom súznení prírody a človeka, ale prispôsoboval sa aktuálnym témam a problémom. Napríklad súčasťou jeho tvorby bol aj grafický dizajn dobových plagátov (Obr. 15), alebo aj diela, ktoré netypickým, ale zato novátorským spôsobom vizualizovali Weinerove vízie budúcnosti (Obr. 16a, 16b). Aktuálnosťou, temnotou a hrozbou vojny sú typické aj jeho kresby zachytávajúce útrapy ľudu. (Obr. 17a, 17b, 17c)

Grafika, ilustrácie a cyklus dreva

Jeho tvorba neostáva len pri maľbe, akú poznáme. Venoval sa aj grafike. K vyššie spomínanému cyklu Bratislava pribudol pokračujúci cyklus „Bratislava 1965“, ktorý zachytáva ruch veľkomesta a takisto nie je jeden kus, na ktorom by chýbal Bratislavský hrad, alebo jeho silueta v pozadí (Obr. 18).
Weiner-Kráľ ilustroval aj knihy rozprávok. Z dôvodu jeho deportácie z Francúzska a padnutiu železnej opony bol Imrich oddelený od svojej rodiny vo Francúzsku. Po návrate do Československa sa niekoľkokrát neúspešne pokúsil o stretnutie s nimi. Mal snahu prejsť cez hranice aj ilegálnou cestou, to však skončilo pre Imra zadržaním a uväznením. Na základe toho, aby udržal komunikáciu so svojou dcérou, začal jej ilustrovať rozprávky. Témou boli dobrodružstvá a príhody kocúra Mineta a jeho dievčenskej kamarátky Elise (Obr. 19). Okrem rozprávok pre svoju dcéru ilustroval napríklad aj knihu od autorky Marty Gergelyovej – Naše dievča z roku 1962 (Obr. 20a, 20b).

Imrove obrazy často na seba nadväzovali a rozprávali príbeh človeka. Jednou z takýchto sérií je okrem iných aj Cyklus obrazov s názvom DREVO. (Obr. 21a, 21b, 21c, 21d) Pozostáva z 12 obrazov, pomenovaných podľa mesiacov a zachytáva život, baladický príbeh pltníka s tragickým koncom. Plte, kompy a pltníci patrili k obľúbeným motívom Imra Weinera-Kráľa. Bohužiaľ sa už obrazy nenachádzajú spolu na jednom mieste. Typickým pre tieto obrazy bol prvok dreva. Či už ako súčasť interiéru, plť alebo súčasť pozadia, alebo popredia. Ďalším typickým znakom tvorby slovenského nadrealistu, sú mohutné postavy, ktoré zaberajú väčšinu plochy obrazu. Tieto postavy pltníka na viacerých jeho obrazoch môžeme vnímať aj ako zástupcu tradičného slovenského remesla, tak aj alegoricky mýtického prievozníka do ríše mŕtvych Chárona.

Pocta Imrichovi Weinerovi-Kráľovi

Dcéra Imra Weinera Kráľa, Elise Champon, prevzala z rúk primátora Považskej Bystrice v roku 2011 ocenenie udelené in memoriam, Čestný občan mesta Považská Bystrica pri príležitosti 110. výročia narodenia a za prínos v oblasti výtvarného umenia, bohatú výtvarnú činnosť a za šírenie dobrého mena Považskej Bystrice doma i v zahraničí. Následne bol v centre mesta odhalený pamätník, ktorý vytvoril akademický sochár Milan Lukáč ako symbolický Weinerov dom, ktorý dnes už neexistuje. (Obr.č.23)

Zdroje:

1./ https://www.webumenia.sk/autor/11680
2./ https://dennikn.sk/787482/dielo-tyzdna-co-nam-pred-50-rokmi-odkazal-weiner-kral/
3./ https://dennikn.sk/542922/otca-s-dcerou-rozdelila-zelezna-opona-v-listoch-ich-spajali-rozpravky/
4./ https://www.soga.sk/aukcie-obrazy-diela-umenie-starozitnosti/aukcie/100-jubilejna-vecerna-aukcia/weiner-kral-imro-z-dedosovej-doliny-29426
5./ https://nitrianskagaleria.sk/virtualna-galeria/pismenokal/imrich-weiner-kral-jun-z-cyklu-drevo/
6./ https://www.iwk.sk/imro-weiner-kral
7./ http://www.umeniezblizka.gmb.sk/sk/gallery/original/43/about
8./ https://www.staroknih.sk/antikvariat/marta-gergelyova-nase-dievca-1962/
9./ https://www.hornamarikova.sk/obec-2/historia/marikova-vo-vytvarnom-umeni/marikova-v-obrazoch-imra-weinera-73sk.html
10./ https://povazska.dnes24.sk/galeria/pamatihodnoti-povazskej-bystrice-zanikunute-a-aj-tie-co-sa-zachovali-doteraz-65738/fotografia-25articleId=265033

Zdroje obrázkov:

Web Umenia
SOGA
Nitrianska Galéria
Denník N
SME
Dnes 24 Považská

podpor_nas_web