V dávnej minulosti sa na miestach terajšej Manínskej tiesňavy rozprestieralo druhohorné more, ktoré bolo súčasťou veľkej geosynklinály Tethys. Život v mori bol veľmi rozmanitý, plný lastúrnikov, ulitníkov a hlavonožcov, ktorých odtlačky schránok sa nám zachovali v horninách dodnes ako skameneliny (fosílie).
Manínska tiesňava sa nachádza medzi vrcholmi Veľkého (890,6 m n. m.) a Malého Manína (812,6 m n. m.), ktoré kedysi tvorili súvislý vápencový hrebeň jurských vápencov. Manínsky potok po rozrezaní mäkkých slienitých hornín dosiahol skalný podklad tvrdých a odolných vápencových hornín a hĺbil dolinu aj v nich, čo mu uľahčovali pukliny v horninách. Vznikla tak úzka tiesňava so strmými skalnými stenami a divokými bralnými útvarmi. Výškový rozdiel medzi dnom tiesňavy a vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov. Vírivým pohybom väčších úlomkov uviaznutých v potoku v priehlbinách najužších častí tiesňavy dochádzalo k obrusovaniu skalných stien, čím vznikali oblé výklenky – „obrie hrnce“.
Nedávna minulosť
Pred sto rokmi mala Manínska tiesňava úplne inú tvár ako dnes. Skalné útvary boli obnažené, bez bujnej vegetácie a ani Manínsky potok nebol lemovaný brehovými porastami. Najužšie miesto tiesňavy bolo pre vozy neprejazdné, preto museli furmani vždy tovar vyložiť, vozy rozobrať, a potom opäť zložiť. Takto to fungovalo až do roku 1933. V tomto roku bola odstrelená časť brala v najužšom mieste a cez tiesňavu bola vybudovaná spevnená cesta. Aj dnes je toto miesto najužším miestom tiesňavy so šírkou iba 3,7 metra.
Ďalším významným medzníkom bol rok 1967. V tomto roku bolo toto územie vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu Manínska úžina s výmerou 117,63 ha. Neskôr však bola z neznámeho dôvodu premenovaná na NPR Manínska tiesňava. Momentálne je Manínska tiesňava najužšou tiesňavou v strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta.
Manínska tiesňava sa stala známou aj medzi horolezcami. Prvý výstup uskutočnili Jozef Dostál a Pavol Andrášik 18. marca 1945. Výstup nazvali „Cesta stredom“. Horolezecká činnosť je tu však usmerňovaná podľa výnimky vydanej orgánom ochrany prírody a krajiny.
Pramene
Manínska tiesňava je taktiež bohatá na minerálne pramene, ktorých sa v okolí nachádza niekoľko. Na pozemku bratov Jána a Antona Lazara sa nachádzal prameň kyslej minerálnej vody. Keď sa o prameni dozvedel barón Popper, poveril úradníka Treitela, aby pozemok kúpil. Bratia ho predali za 200 zlatých. Barón poslal vodu na skúšku do Viedne, kde vodu preskúmali a uznali, že je veľmi zdravá a chutná. Zo správy v novinách sa tak o prameni dozvedela aj širšia verejnosť. Neskôr dal barón nad prameňom postaviť drevený prístrešok.
O pár rokov na to chcel barón postaviť pod kyslou vodou kúpele. Na túto príležitosť prišiel dokonca okolo roku 1880 osobitý vlak z Pešti a Viedne s komisiami, ktoré posudzovali kvalitu prameňov. Pripravilo sa pohostenie, sudy vína a o zábavu pánov sa starala aj muzika. Podľa komisie z Viedne, na základe ktorej odporúčaní vznikli kúpele v Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach i v Belušských Slatinách, bol však prameň v Považskej Teplej málo výdatný.
Ďalší prameň kyslej vody bol na Hahnovom pozemku, ktorý ho kúpil od Poppera. Ten dal nad prameňom okolo roku 1895 postaviť pavilón s murovaným základom pod ktorým boli aj lavičky na sedenie. Neskôr pozemok s prameňom kúpil Hlušek, ktorý pavilón zvalil. Fotku nájdete v galérii.
Pár tipov:
1./ Ak sa chcete dozvedieť viac o Manínskej tiesňave, rastlinstve či živočíchoch, ktoré tam žijú, odporúčame navštíviť náučný chodník Manínska tiesňava, z ktorého sme aj čerpali niektoré informácie.
2./ Prečítajte si na našej stránke aj starú povesť o Manínoch, ktorú nájdete na tomto odkaze.
Zdroje:
1./ Náučný chodník Manínska tiesňava
2./ KORTMAN, Bohuslav – KENDRALA, Jozef. 2009. Považská Teplá v premenách času. Knižné centrum (Žilina), 2009, 143 s. ISBN 9788080643515.
3./ SIEGMETH, Karl. 1897. Topographische Skizzen aus dem Gebiete der Waag. In: Jahrsbuch des ungarischen Karpathen-Vereines. 1897, roč. 24, s. 1-21
4./Manínska tiesňava. Dostupné na: <https://www.beautifulslovakia.sk/maninska-tiesnava>
5./ Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava. Dostupné na: <http://www.manin.sk/maninska-uzina/315/narodna-prirodna-rezervacia-maninska-uzina-tiesnava>
6./ Kúpele pod Manínom nebudú, rozhodla komisia z Viedne. Dostupné na: <https://www.teraz.sk/regiony/komisia-z-viedne-rozhodla-ze-pod-mani/522-clanok.html>
