Sakrálne pamiatky Považskej Bystrice

od

Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie.
Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. O niektorých kaplnkách sa už aj časom zabudlo, za akým účelom boli vlastne postavené a väčšina z nich dokonca zanikla, pretože museli ustúpiť novej výstavbe, či boli zničené vandalmi. Rovnako to bolo aj s mnohými krížmi.

Tu je niekoľko z nich:

Sochy

Socha svätého Júdu Tadeáša

Socha svätého Júdu Tadeáša stávala na námestí, ešte pred sochou Panny Márie. Mala bohatú rokokovú výzdobu. Postaviť ju dal v roku 1760 pán Jozef Czvaigh.

Socha svätého Jána Nepomuckého

Táto pieskovcová socha bola vybudovaná pri Predmierskej ceste, na rohu dnešnej Moyzesovej a Jánskej, v roku 1729. Preto sa volala cesta smerujúca od tejto sochy Svätojánska. Nápis na soche („1729 Renovata Anno 1839“) značí, že bola rekonštruovaná v roku 1839. Bola vraj odstránená počas 2. svetovej vojny po tom, čo ju autom zvalil opitý nemecký vojak.

Socha blahoslavenej Panny Márie

Sochu Panny Márie pred kostolom dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou. Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Caroliny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M. roku 1903.“

Socha svätého Jána Nepomuckého v Podhradí

Druhá socha sv. Jána Nepomuckého stála za Považskou Bystricou smerom na Považské Podhradie. Sochu tu priplavila v roku 1759 voda na troskách plte počas veľkej povodne spolu s piatimi malými lipami. Tie tu rástli až pokiaľ nebola socha presunutá do parku pred kostolom v Podhradí kvôli budovania umelého koryta Váhu roku 1958-1963.

Kaplnky a kostoly

Kostol navštívenia panny Márie

Pôvodný murovaný kostol bol postavený koncom 14. storočia no dá sa predpokladať, že už skôr bol na jeho mieste drevený kostolík. Počas svojej existencie bol zasvätený Návšteve Panny Márie a podľa publikácie Slovenské pohľady z roku 1885 aj sv. Alžbete. Svoje priestory poskytoval jeden čas aj evanjelickej cirkvi. Poslednou najrozsiahlejšou rekonštrukciou prešiel v roku 1941. Posvätený bol biskupom Dr. Andrejom Škrábikom. Viac o kostole sa môžete dočítať v našom článku TU.

Kaplnka svätej Heleny

Začneme najväčšou kaplnkou v meste zasvätenej svätej Helene. Postaviť ju dal gróf Peter Szapáry mladší v roku 1728 na kopci nad mestom zvanom Helena. Kaplnka si prešla viackrát obnovou po tom ako bola zdemolovaná vandalmi, alebo vyhorená. Viac o tejto kaplnke sa môžete dočítať v našom článku TU.

Kaplnka svätej Márie Magdalény

Kaplnka stoji na kopci nad starým cintorínom. Postavená bola v roku 1806 v klasicistickom štýle a 7. novembra 1963 bola zapísaná na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok. Jednotlivé kaplnky zastavení vznikali až medzi rokmi 1815 – 1882. Kaplnka prešla viackrát rekonštrukciou. Tá posledná prebehla v roku 2017, kedy bola už kaplnka takmer úplne zničená. Viac informácii nájdete TU.

Pohrebná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Je to pohrebná kaplnka a hrobka rodiny Jelínkovcov, ktorá sa nachádza na starom cintoríne. Žiadosť o jej výstavbu dala pani Apolónia Jelínková, rod. Jancová, vdova po Jánovi Jelínkovi. Finančne podporila jej výstavbu a starala sa aj o jej údržbu. Dňa 14. novembra 1902 vydal dekrét o jej schválení nitriansky biskup Imrich Bende. Najdôležitejším bodom bolo biskupské povolenie slúžiť v nej sväté omše. Poslal aj oltárny kameň, ktorý bol potrebný, ak by sa omša slúžila mimo kostola. Pod kaplnkou sa nachádzala aj krypta, ktorá je momentálne prázdna. Kaplnku posvätil 7. decembra 1902 považskobystrický farár Pavol Pálfi.

Prícestné kaplnky

Kaplnka Svätého kríža

Bola postavená v roku 1741 grófom Pavlom Balassom. Vnútri sa nachádzalo drevené súsošie z rovnakého roku na pozadí s freskou Jeruzalema. Kaplnka stála pred kostolom až do roku 1941, kedy bola pri rekonštrukcii považskobystrického svätostánku asanovaná. Kríže boli premiestnené pod novú vežu, avšak kvôli vandalom boli neskôr presunuté do vnútra kostola, kde ich môžeme nájsť dodnes.

Kaplnka svätého Floriána

Nachádzala sa pri Rajeckej ceste oproti kúpalisku a vedľa nej sa nachádzala studnička. Bola to pútnická kaplnka, pri ktorej sa vždy lúčili pútnici s kňazom, ktorý ich vyprevádzal až po túto kaplnku. Rok výstavby nie je známy. Kaplnka musela ustúpiť výstavbe novej cesty.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Prícestná rímsko-katolícka Kaplnka Najsvätejšej Trojice v neskoroklasicistickom slohu z roku 1864 s obdĺžnikovým pôdorysom. Stojí nad osadou Cingelov Laz naľavo od cesty na Považskú Bystricu, pri ceste do osady Kunovec. Počas výstavby diaľnice bola kaplnka poškodená, opravená bola iba strecha. V rokoch 2018-2019 prebehla rekonštrukcia kaplnky. Bol vyčistený obraz Najsvätejšej Trojice od považskobystrického maliara Jána Rojka a kaplnka bola vybavená mrežami navrhnutými architektom. V roku 2010 bola zaradená medzi pamätihodnosti mesta.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Nachádza sa na Rybárikovom Laze a je to jedna z posledných dodnes stojacích prícestných kaplniek. Kaplnku dala vybudovať rodina Rybárikovcov v roku 1907 na pamiatku svojej najmladšej dcéry, ktorú na neďalekom poli zasiahol a usmrtil blesk. Obnovená bola v roku 2007. V roku 2010 bola zaradená medzi pamätihodnosti mesta.

Ostatné kaplnky

Ostatné kaplnky, o ktorých sa však zachovali iba veľmi strohé informácie:

  • Kaplnka na križovatke, ktorá bola zasvätená Panne Márii
  • Kaplnka na Vlákoch, ktorá bola odstránená zo dňa na deň v 50. rokoch 20. storočia. Zvečnená bola aj považskobystrickým maliarom I. W. Kráľom.
  • Kaplnka sv. Štefana, ktorá obsahovala sošku sv. Štefana stála približne v miestach oproti Tescu, cestou na Domanižu. Ustúpiť musela výstavbe novej cesty.
  • Kaplnka sv. Anny na Sládkovičovej ulici na kopci za Prievratom, neďaleko prudkej zákruty kde sa často stávali autonehody. Ustúpiť musela výstavbe novej cesty.

Kríže

  • Kríž na ul. Sládkovičovej
  • Kríž na ul. Slovenských partizánov
  • Kríž na ul. Moyzesovey
  • Kríž na ul. Laca Novomestského (studnička na sídlisku Rozkvet)
  • Kríž na ul. Kukučínovej, pod Kalsovým
  • Kríž na Rybárikovom Laze z roku 1911, vedľa Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie
  • Tri kríže na kalvárii vedľa kaplnky sv. Márie Magdalény z roku 2017, ktoré nahradili kamenné súsošie z roku 1806, ktoré boli zničené

Zaniknuté kríže

  • Kamenné súsošie s ukrižovaným Ježišom, pannou Máriou a sv. Jánom na Kalvárii z roku 1806. Zničené v 60. rokoch 20. storočia
  • Kamenný kríž na ulici Kuzmányho pred domom pána Štrbáka z roku 1784. Asanovaný bol v roku 1874.
  • Drevený kríž na križovatke ulíc Kukučínova a Štefánikova, vo dvore p. Gíreta

Galéria obsahuje iba historické fotky zaniknutých krížov

Zdroje:

1./ BORČÁNYI, Jozef, 2016. Katolíckym perom spod Manína, 1. vydanie, Vydavateľstvo Alfa a Omega, 2016, 295 s., ISBN 978-80-89828-08-1
2./ KORTMAN, Bohuslav, 2006. Považská Bystrica Z dejín mesta, 1. vydanie, Knižné centrum Žilina, 2006, 278 s., ISBN 80-8064-244-3
3./ MIKO, Vojtech, 2000. Považská Bystrica História do roku 2000, 3. vydanie, 93 s.
4./ Zdroje fotografií: Milan Belás, Helena Hollá, Ambróz Gabčo zbierka z ŠA PB, Laco Makay, Tomáš Bořuta, osobný archív, internet

 

podpor_nas_web