Častý názor prevládajúci medzi ľuďmi je, že okázalé prvomájové oslavy so sprievodmi, alegorickými vozmi, čestnými tribúnami a častokrát aj nútenou účasťou zaviedli o nás komunisti počas bývalého režimu. 1. máj bol vyhlásený za štátny sviatok po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919, no jeho slávenie sa datuje už od roku 1890.
História sviatku
História sviatku práce sa začala písať v roku 1896, kedy sa odborové zväzy USA a Kanady rozhodli presadzovať 8-hodinový pracovný čas a tak 1. mája začali generálny štrajk na splnenie tejto požiadavky. Centrom boja bolo Chicago, kde sa do štrajku zapojilo približne 40.00 robotníkov. Na území Spojených štátov to boli stovky tisíc pracujúcich a cez 10.000 podnikov.
Štrajk trval ešte dva dni, kým došlo ku krviprelievaniu. 3. mája využila polícia štrajkokazov a medzi štrajkujúcimi vznikli nepokoje, ktoré viedli až ku krvavému potlačeniu štrajkujúcich políciou. Polícia sa neostýchala ani streľby do štrajkujúcich. Bolo zabitých 8 ľudí a viac ako 50 z nich bolo ťažko zranených. Na druhý deň vybuchla medzi štrajkujúcimi dokonca bomba, ktorá zabila okrem 4 robotníkov aj 7 policajtov.
Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v USA štvanicu proti robotníkom a masovo zatýkali. Siedmych vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením a jeden dostal 15 rokov väzenia.
Tri roky po potlačení demonštrácií sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály, kde na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce.
V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna – ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj ako patrónovi robotníkov.
Sviatok práce u nás
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval na našom území už za Rakúsko-Uhorska v roku 1890, teda presne pred 130 rokmi. Bolo to v areáli bratislavskej Železnej studienky. V roku 1919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok Československej republiky a novou úpravou štátnych sviatkov z roku 1925 bol charakterizovaný ako „symbol sociálneho pokroku“.
Po vzniku Slovenského štátu boli oslavy 1. mája 1939 zrušené. Ako raz napísal denník Slovák – „Divne dnes padne človekovi oslavovať sviatok práce pri myšlienke na nezamestnaných, ktorých je v našej republike takmer tri štvrte milióna.“. O rok nato sa však oslavy 1. mája opäť obnovili ako „Sviatok národnej jednoty a svornosti“.
Nižšie si môžete pozrieť, ako vyzerali prvomájové oslavy v našom meste.
Zdroje:
1.) Fotografie: Edita Petranská Klusová, Soňa Belokostolská, Belás Miroslav, Belás Milan, Radka Stecová, FB: Dobové fotografie dedinky Papradno, Internet, osobný archív
2.) teraz.sk, pravda.sk, flm.sk, en.wikipedia.org, domarada.sk, noviny.sk
