Albin Mores

V sérii článkov predstavujúcich významné osobnosti späté s mestom Považská Bystrica vám tentoraz prinášame príbeh známeho učiteľa z Ľudovej školy umenia, výtvarníka, ktorého diela môžeme nájsť v meste až do dnešných čias. Je ním Albín Mores (nesprávne písané Móres), človek, ktorý aj napriek svojmu veľkému prínosu pre spoločnosť okúsil, čo znamená dostať sa do nemilosti politického režimu.

Kto bol Albín Mores?

Narodil sa 8. marca 1926 v Pribiši na Orave. Pochádzal zo siedmich súrodencov. Po konci 2. svetovej vojny začal študovať v Spišskej kapitule za kňaza. S nástupom komunistického režimu bol však seminár v roku 1950 zatvorený a on skončil u Pomocných technických práporov. Po návrate od „PTP-ákov“ vyštudoval vyššiu školu pre učiteľov a začal vyučovať ruštinu a výtvarnú výchovu v Oravskom Veselom. Tam sa spoznal aj so svojou budúcou manželkou Žofiou, ktorá bola tiež učiteľka.

Albín Mores

A. Mores vo veku 21 rokov, zdroj: J. Mores

Albín Mores a Považská Bystrica

Albín Mores sa zaoberal maľbou. Vytvoril veľké množstvo skíc a obrazov väčšinou s tématikou slovenskej dediny, no iba malý počet dokončil. V školskom roku 1960/61 rozvíjal výtvarný odbor v Považskej Bystrici v priestoroch Osvetového či Katolíckeho domu. Išlo o elokované pracovisko Základnej výtvarnej školy v Žiline.

Neskôr, v školskom roku 1961/62, sa podieľal aj na spoluzaložení výtvarného odboru na novozaloženej Ľudovej škole umenia. Albín patril spolu s akademickým maliarom Františkom Jurištom medzi jej prvých pedagógov.
Albín Mores výborným učiteľom a jeho žiaci získavali v nasledujúcich rokoch mnohé prestížne ceny zo zahraničných výtvarných súťaží.

V tomto období vytvoril aj plastiku, ktorú môžeme v meste nájsť až doteraz. Je ňou zváraná plastika „Žena s holubicou“ s motívom mieru, ktorá sa nachádza pri budove hlavnej pošty na ulici Sládkovičovej. Plastika boai v roku 2010 zaradená medzi pamätihodnosti mesta Považská Bystrica.

Socha pochádza z obdobia, kedy umenie podliehalo názorom ideológie. Umenie ktoré ju nehlásalo, nemohlo jej ani odporovať. To však nevylučuje kreativitu autora, ktorý sa musel týmto podmienkam prispôsobiť. Socha „Žena s holubicou“ vytvára pocit, že telo je zložené z geometrických tvarov, a tým sú potlačené aj konkrétne črty tváre alebo emócií. Dôležitým prvkom je práve spomínaná holubica v názve ako symbol mieru.

V nemilosti režimu

V druhej polovici 60-tych rokov sa začal na Albína stupňovať politický nátlak, čo sa prejavilo na jeho psychickom zdraví a preto v roku 1969 zo školy odišiel. V tomto období sa musel živiť prácou vo výrobe. V decembri roku 1969 dostal povolenie na vycestovanie do USA, kde mal rodinu, a kde si plánoval aj privyrobiť. Neskôr podal žiadosť na predĺženie pobytu, no neuspel. Aj napriek tomu však v USA ešte nejaký čas zotrval a vrátil sa v januári 1971. Po návrate bol podmienečne odsúdený za opustenie republiky.

Vtedy začali výsluchy na ŠTB, vyhrážky a psychický teror. Zamestnanie sa mu nikde nedarilo nájsť, preto bol nútený odsťahovať sa v roku 1972 aj s rodinou do Žiliny, kde kúpil starý dom s obývateľnou kuchyňou a jednou izbou a zamestnal sa ako pomocný murár v Mestskom stavebnom podniku. O mnoho rokov neskôr sa rodina dozvedela, že jeho vtedajší majster bol spolupracovník ŠTB, ktorý ho mal sledovať a podávať o ňom hlásenia.

Posledné roky života

Ťažká fyzická práca v zamestnaní a na dome, ako aj psychický nátlak zo strany úradov a ŠTB mohli spôsobiť mozgovú porážku, ktorá ho postihla v roku 1974. Niekoľko týždňov strávil v nemocnici, no už nikdy sa úplne nevyliečil. Takmer úplne stratil reč aj schopnosť čítať a písať a ostal úplným invalidom. Aj napriek tomu sa pri dverách jeho domu ešte aj v 80-tych rokoch objavovali agenti ŠTB, ktorí sa o neho zaujímali.

V roku 1985 dostal ďalšiu porážku, po ktorej ostal už iba ležiaci, bez akejkoľvek interakcie s okolím. Zomrel 27. októbra roku 1986 v Žiline vo veku 60 rokov. So svojou manželkou tak prežil v zdraví iba 14 rokov, počas ktorých spolu splodili 7 detí. Aj napriek ťažkému životu, kedy sa musela sama starať o všetky deti a chorého manžela, si zachovala aj vďaka svojej viere optimizmus a dnes sa vo veku 80 rokov stále teší plnej duševnej sile.

Albín Mores bol po prevrate v roku 1989 rehabilitovaný a uznaný ako nespravodlivo politicky prenasledovaný.

Zdroje:

Osobný archív Jozefa Moresa (syn), popis sochy a ostatné foto historickapb.sk

podpor_nas_web