Horolezecký klub Manín

nov 14, 2022

min. čítania

626 x prečítané

V mieste, kde sa stretáva Veľký Manín s Malým Manínom dala príroda vzniknúť nezabudnuteľnému kútu Slovenska – Manínskej úžine. Poctiví turisti prechádzajúci úžinou po červenej značke, ktorá sleduje asfaltovú cestu, vykláňajú hlavy a tak trochu závidia horolezcom, že môžu až tam hore.
Už dlho predtým, ako sa k slovu dostali skutoční horolezci, museli mnohí ľudia obdivovať nemých kamenných strážcov Manínskej úžiny. Väčšina z nich zastávala názor: „Začiatok skaly, koniec chleba“, a tak im ani mená nedali. Ako čas plynul, dostalo zrazu význam, že jedna skala je ostrá, druhá je tupá, tretia pripomína zopnuté ruky. Už to nebolo skálie, ale Ostrá, Tupá, Gotická stena, Slnečné steny…
Postupom času stále viac a viac silnela aj prirodzená ľudská túžba zdolať „nedostupné“ skalné bralo, alebo „pyšnú“ osamotenú skalnú vežu. Celý rad takýchto „nadšeneckých“ výstupov však predchádzal prvému ozajstnému horolezeckému výstupu.

Horolezecký klub Manín, vznik a história

Na prvej strane kroniky horolezeckého oddielu možno čítať: „V septembri 1943 na schôdzi výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov zástupca horolezcov Pavol Andrášik predniesol žiadosť o uznanie samostatnej skupiny horolezcov odboru KSTL v Pov. Bystrici. Výbor jeho žiadosť potvrdil.“
Tak uzrel svetlo sveta nový klub „Horolezecký klub Manín“. Vedúcim skupiny sa stal Pavol Andrášik (1943-1944) a po ňom Jozef Dostál – Joe (1944-1951).
Pavol Andrášik bol spoľahlivý lezec výbornej kondície. Cesty a prvovýstupy si starostlivo skúmal, značil do zápisníčka, zvažoval, vychutnával kombinácie skôr, ako položil ruku na skalu. Každý chyt a stup akoby mal vopred vyrátaný. Joe k svojmu lezeckému umeniu pridával čosi z iných umení: fotografoval, písal, kreslil. Bol a zostáva cez všetky horolezecké generácie múdrym vyznávačom dobra a krásy v každej činnosti horolezcov.

Prvovýstupy v Manínskej úžine a okolí

Práve Pavol Andrášik a Jozef Dostál sa neskôr nezmazateľne zapísali do histórie manínskeho horolezectva prvým zaznamenaným výstupom v Manínskej úžine. Cestu stredom v Stene Černokňažníkov, ktorá vedie výraznou trhlinou v spádnici vrcholu steny, zdolali 18. marca 1945.
Netrvalo dlho a nasledovali ďalšie krásne prvovýstupy. Najskôr radostné výstupy na sympatických vežiach Bosmanov nad dedinkou Kostolec (J. Dostál, R. Horníček, M. Peške). Významným sa stal prvovýstup Pekelnou stenou. Takto sa o ňom môžeme dočítať v starom zápise:

„… Stenu sme nazvali Pekelnou len tak dočasne, kým nájdeme vhodnejší názov, ale myslím, že už jej ostane. To podľa námahy, ktorú nám spôsobila. V skutočnosti je v nej niečo nebeské…“ (1946).

Dodajme, že stene toto meno skutočne zostalo. Ich pôvodná trasa sa nazýva Stará cesta. Stenu sa im vtedy podarilo prekonať na štvrtý pokus za 12 hodín. Dnes dokáže skúsenejší horolezec prekonať túto cestu voľne za zlomok pôvodného času.

Medzi ďalšie prvovýstupy patria:
– Manínska stráž, južná hrana – 24. 11. 1946 R. Horníček – M. Peške
– Stratené veže, Paľov komín – 15. 6. 1947 P. Andrášik – J. Dostál
– Stratené veže, Róbertov komín – 29. 6. 1947 P. Andrášik – J. Dostál
– Manínska stráž, juhozápadná stena – 26. 4. 1949 P. Andrášik – J. Dostál

10. septembra 1950 usporiadal Horolezecký klub Manín 1. horolezecký deň v Manínskej úžine. Otcom myšlienky bol Dr. Róbert Horníček, organizátormi P. Andrášik, J. Dostál a F. Závodský. Myšlienka sa ujala a dodnes sa v Manínskej úžine konalo 70. horolezecký zrazov.

Zahraničné expedície do roku 1990

Horolezecký klub Manín a najvýznamnejšie zahraničné expedície jeho členov do roku 1990.

1972	Alpy	V lete 1972 prvý raz navštívil Fero Piaček Walliské Alpy; vystúpil na Matterhorn Höhnliho hrebeňom a na Mont Blanc hrebeňom Brenva.
1974	Kaukaz	Tjutju (4402 m.n.m.), prvý československý priestup 1400 m vysokou severnou stenou na západný vrchol, cesta Chergijani (klas. 5 b); F. Piaček a spolulezci, 11. – 13. 8. 1974.
		Ulukara (4037 m. n. m.) západný pilier, cesta Popova (klas. 3a); F. Piaček a spolulezci, 6. 8. 1974
1975	Alpy	František Piaček sa zúčastnil na výcvikovom tábore v Chamonix, vo francúzskych Alpách. Za najhodnotnejší výstup zájazdu bol považovaný jeho prvovýstup 800 m vysokou juhovýchodnou stenou Mont Maudit, tzv. direct slovaque.
1976	Alpy	V marci vyliezol Piaček v šesťčlennej skupine prvovýstup priamo stredom najmohutnejšieho piliera Mont Blancu, tisíc metrov vysokého Grand Pilier d´ Angle. Tento pilier patril k najvážnejším výstupom v Alpskej oblasti.
1979	Afrika	F. Piaček a J. Zábojník sa zúčastnili expedície do Afriky na Vysoký Atlas.
	Pyreneje	– Esperon Nord (klas. V, A2), prvý čs. Priestup – Estenova cesta, prvý čs. Priestup (čestné uznanie v celoštátnom hodnotení)
	Pamír	Zlatica Podhorská sa zúčastnila expedície Pamír ZSSR: – Pik Pietrovského (4 800 m. n. m.) – Pik parašutistov (6200 m. n. m.)
1980	Alpy	– Picco Luigi Amadeo, stredom steny (klas. VI, A3), čas 13 hodín – najhodnotnejší a najťažší výstup roka – Punta Santa Anna, prvý čs. priestup – vlastný variant v dĺžke 250 m, pretože z cesty sa zosunuli obrovské skalné platne.
1981	Himaláje	– F. Piaček sa zúčastnil výpravy na Káčaňdžungu (8 598 m. n. m.) – B. Čiernik absolvoval expedíciu na Pamír, kde urobil 4 výstupy na vrcholy nad 6000 m.
1982	Alpy	Z. Podhorská urobila dva zimné sólo-výstupy snehovo-ľadového charakteru, a to Mont Blanc Diablovým kuloárom a Les Courtes švajčiarskou cestou.
		F. Piaček urobil prvovýstup 800 m vysokou JV stenou Mont Maudit za tvrdých zimných podmienok. Vlastné lezenie trvalo 33 hodín za 4 dni, s nástupom spolu 9 dní. Považovaný za výstup svetovej úrovne.
1983	Alpy	R. Kukučka a J. Zábojník urobili zimný výstup 800 m vysokou S stenou Triglavu, ktorý získal Čestné uznanie.
1985	Romsdal	R. Kukučka bol členom slovenského výberu, ktorí urobili dva zimné prvovýstupy v stene vysokej 600 m. Oba získali Čestné uznanie.
	Kaukaz	Slovenskej výpravy sa zúčastnili J. Čiernik, I. Meško a J. Zábojník. Výprava dokázala pokoriť 1 400 m vysokú stenu Nakra-Tau (4 200 m) ako prvá za jediný deň.
1986	Kaukaz	V roku 1986 Fero Piaček, Juro Čiernik a Laco Makay urobili prvý zimný výstup na severnú Ušbu (4696m, Kavkaz) Kolomicevovou cestou 6A. Ich výkon bol v tej dobe ocenený ako výstup roku s hviezdičkov.
1988	Pamír	Prvá lekársko –horolezecká expedícia -Robo Kukučka, Ivan Meško, Juro Čiernik, Bohuš Čiernik, Jaro Zábojník, Laco Makay
1989	Fanské hory	Expedícia do fanských hôr v Tadžikistane. Počas pôsobenia sa podarilo vyliezť 3 prvovýstupy, neskôr 2 z nich (Čapdara – Piaček, Valach; Diamar – Makay, Zboja) ohodnotené komisiou horolezectva JAMES, ako výstupy roku.