Dom kultúry, dostavaný 6. septembra 1969, bol v 70. rokoch jeden z najbohatších na Slovensku, z vnútra zdobený travertínom, kryštálovými lustrami, vitrážami zo sklárskych dielní z okolia Brna a gobelínmi od Matejku.

Staval sa v časoch, kedy na Slovensku zúrila normalizácie. Považská bola totižto veľmi bohaté mesto a vďaka strojárňam tu bola takmer 100%-ná zamestnanosť aj počas hospodárskej krízy. Až v 89, keď bola zavretá zbrojárska výroba a podnik s takmer 9 miliardovým majetkom sa stal chutným sústom pre privatizérov, začala Považská chátrať a strácať svoj status jedného z najbohatších miest na Slovensku. Otváral ho Gustáv Husák.

Zdroj: Cooltajner, rozprávanie J. Smatanu