Pavel Fükő

Pavel Fükő sa narodil 19. januára 1912 v Dolnom Kubíne. Bol absolventom Učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule. Bol to prvý učiteľský ústav nielen v Uhorsku, ale aj v strednej Európe a zároveň prvý ústav tohto typu, kde sa vyučovalo aj v slovenskom jazyku.

Vo veku 22 rokov sa prisťahoval do Považského Podhradia, kde pôsobil od 1. septembra 1934 ako učiteľ na miestnej škole. Krátky čas pôsobil aj ako riaditeľ na cirkevnej škole v Považskej Bystrici. Vážne však ochorel a vrátil sa do Považského Podhradia. Medzi jeho vášne patrila hra na husliach. Zaoberal sa ich stavbou, poznal sa s mnohými huslistami a rád husle kupoval i predával. Okrem toho hrával na organe v miestnom kostole a v rámci chrámových piesní aj komponoval, harmonizoval a upravoval. Taktiež pekne maľoval temperovými a olejovými farbami.

Záľuby

Okrem slovenského jazyka ovládal dobre aj maďarčinu, čo bolo pre neho výhodou pri písaní knihy, vďaka ktorej ho pozná takmer každý Považskobystričan – Podmanickovci a dejiny Bystrického hradu. Tá vyšla v roku 1944 vlastným nákladom. Na viac ako 100 stranách popisuje dejiny mesta, hradu a jeho najvýznamnejších vlastníkov s dobovými vyobrazeniami. Ide o prvú publikáciu o hrade Bystrica vôbec. Po knihe je aj po desiatkach rokov veľký dopyt, no možnosť kúpiť si ju sa naskytne iba sporadicky raz za niekoľko rokov.

Kniha obsahuje aj mierne nepresnosti, čoho si bol vedomý aj sám autor. Iba málo ľudí vie, že práve z tohto dôvodu sa pustil do druhého opravného vydania, ktoré dokončil v roku 1983. Kniha písaná na stroji a zlepená v pevnej väzbe sa však už nikdy nedočkala svojho vydania. Okrem opravených nepresností autor rozšíril aj kapitolu „Následníci Podmanických“, pridal ďalšiu povesť a obohatil ju aj o tri nové kapitoly a to: Živelné pohromy a katastrofy v Považskej Bystrici a Považskom Podhradí, Drobné aktuality a Príhody a zážitky občanov.

Rodina

Fükő býval spolu so svojou rodinou v starej škole v Považskom Podhradí. Jeho manželkou bola Antónia, rodená Migáziová. Narodila sa 13. júna 1912 vo Svätom Králi pri Tornali. Spolu mali tri deti.

Už 12. septembra 1936 sa im narodila dcéra Mária Antónia. Vyštudovala fakultu architektúry a pozemného staviteľstva. Neskôr začala inklinovať k výtvarnému umeniu a venovať sa art-protisu. Svoje diela vystavuje na Slovensku i v zahraničí. Po prvej výstave v Nemecku nasledovali ďalšie kolektívne a individuálne výstavy v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Izraeli, na Cypre, Ukrajine či v Turecku. Je členkou najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku, Umeleckej besedy slovenskej, kde sa neskôr stala členkou správnej rady a jej tajomníčkou.

V roku 1939 sa im narodil syn Pavol. Ten zdedil po otcovi lásku k hudbe. Hrával na husliach a študoval na VŠMU v Bratislave. Neskoršie problémy s chrbticou zapríčinili jeho rozhodnutie vzdať sa hry na husliach a aj vďaka tomu sa z neho stal scenárista, režisér a nakoniec aj spisovateľ. V krátkom čase sa vypracoval na jedného z najkompetentnejších hudobných režisérov v Československu. Pôsobil 40 rokov v Slovenskej televízii. Režíroval prenosy koncertov, ale aj návštevu Jána Pavla II. na Slovensku.

Dcéra Anna, terajším priezviskom Neuwirthová, pracovala v knižnici v Považskej Bystrici, organizovala rôzne besedy a viedla jej kroniku.

Pavel Fükő žil celý svoj život v Považskom Podhradí, kde medzi ľuďmi požíval patričnú úctu. Až na sklonku života sa presťahoval do Považskej Bystrice, kde býval na sídlisku Lány. Zomrel 6. januára na Troch kráľov roku 1986 na svätej omši v kostole v Považskej Bystrici.*

* Na základe korešpondencie s príbuznými.

Článok vznikol v spolupráci s Považskou knižnicou v Považskej Bystrici.

Zdroje:

1./ FÜKŐ, Pavol. Objektívom spomienok, alebo, Malé televízne arpeggio. Martin : Matica slovenská, 2015. 269 strán. ISBN 978-80-8128-143-3

2./ VLČANSKÝ, Karol. Tak sme to prežili my. Považské Podhradie : vlastným nákladom. 2018

3./ MŠ. Naši rodáci : architektka s umeleckou dušou. In: Lokálpatriot. 2011, s. 3

4./ ZUM. V hore si vytne vianočný stromček a donesie domov. In : Považský obzor. 2006, roč. 49, č. 50-51, s. 29

5./ Písomná korešpondencia so Soňou Hriadeľovou, krstnou dcérou Márie Fükő, dcéry Pavla Fükőa.

podpor_nas_web