KVÍZ – Zaujímavosti z histórie mesta

Nesprávne. Považská Bystrica mala ako jediné mesto na Slovensku okrem Bratislavy dve kiná a dve divadlá. Vďaka Považským strojárňam tu bola aj v čase zúriacej normalizácie takmer 100%-ná zamestnanosť a staval sa tu jeden z najbohatších domov kultúry na Slovensku, z vnútra zdobený travertínom, kryštálovými lustrami, vitrážami zo sklárskych dielní z okolia Brna a gobelínmi od Matejku.

Toto bol malý chyták a rozhodujúcu úlohu hrá slovo "pôvodne". 🙂 S výrobou leteckého motoru DV-2 sa najskôr počítalo v Pražskom Motorlete Praha, ktorý mal s takouto výrobou dlhoročné skúsenosti. Keďže cez Záporožie preteká rieka Dneper a cez Prahu Vltava, vzniklo označenie DV, ako Dneper - Vltava. Ako však vieme, výroba sa neskôr presunula do Považskej Bystrice a keďže cez naše mesto taktiež preteká rieka začínajúca na "V", problém bol zažehnaný a vymenil sa iba názov rieky, pričom skrátené označenie DV ostalo a teda Dneper - Váh.

Nesprávne. Gejza Runkovič vo svojej knihe "Parky a vzácne stromy v považskobystrickom okrese" z roku 1978 uvádza, že lipa má približne 250 rokov. Dnes sa teda jej vek môže pohybovať už okolo 300 rokov. Zaujímavosťou je, že takýchto rovnako starých líp bolo okolo kaplnky desať. Zostala však už iba táto jediná.

Nesprávne. Správna odpoveď je 1250. Častokrát sa objavuje aj rok 1209, ten však nie je správny. Jedna z prvých zmienok je aj z roku 1290. Ide teda zrejme o preklep, ktorý bol autormi bez overenia informácií kopírovaný ďalej. Rok 1316 je zasa rokom prvej zmienky o hrade Bystrica.

Správne! Po zhodnotení veľkého prínosu proletárskej revolúcie bol most daný do užívania, pričom dostal i svoj nový názov – „most Slobody“. Meno generála Štefánika bolo v rámci marxistickej interpretácie dejín neakceptovateľné. Názov sa však medzi obyvateľmi nikdy neuchytil a sami ho začali volať Orlovský most.

Bohužiaľ, táto odpoveď je nesprávna. Štefan Podmanický sa síce bitky pri Moháči zúčastnil, no na rozdiel od jeho brata v nej nepadol. Následne sa potom staral o jeho deti, medzi ktorými boli neskorší známi lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Takže správna bola táto odpoveď.

Čo sa týka korunovácie, korunoval v Stoličnom Belehrade Jána Zápoľského za uhorského kráľa. Časť šľachty však s týmto kráľom nesúhlasila a tak si zvolili protikráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorého taktiež korunoval v Stoličnom Belehrade Štefan Podmanický.

Taktiež tvrdenie, že bol vysvätený za biskupa 4 dni po tom ako bol vysvätený za kňaza je pravdivé. Udialo sa tak z časových dôvodov, keďže sa uvoľnilo miesto nitrianskeho biskupa.

Nesprávna odpoveď. Čo o Žigmundovi Balašovi vieme na 100% je, že sa nenarodil ako pohrobok, a že nebol žiadnym zjednotiteľom rodu, ba práve naopak. So svojím bratom Imrichom viedli neustále spory a Žigmund ho istý čas spolu so svojou tetou držal protiprávne vo väzení, čím sa vzťahy naštrbili ešte viac a už nikdy sa nenapravili.

O Žigmundovi sa traduje, že bol krutej povahy. Až takej, že si najal za 50 zlatých zbojníka z Marikovej, aby zniesol zo sveta pána Súľovského hradu Sirmiensisa. Zbojník bol však odhalený a po dlhom mučení sa priznal. Bol odsúdený na trest smrti lámaním v kolese, narozdiel od Žigmunda Balašu, ktorý ostal bez povšimnutia.

Nesprávne. Gašpar Šerédy žil pod hradom dávnejšie, ako je vek niektorých z kaštieľov a Sapáriovci sa k panstvu dostali, už keď boli kaštiele postavené. Áno, kaštieľ sa zvykne prezývať Sapáriovský. Nesúvisí to však nijako s jeho výstavbou, keďže kaštieľ sa nachádza už na medirytine zo 17. storočia, ale skôr s jeho významnou prestavbou.

Táto odpoveď je nesprávna. 23. február 1558 je dátum uvedený na epitafe, ktorý je však nesprávny. Takýto omyl mohol byť najskôr zapríčinený odložením prevzatia náhrobnej dosky, ak pamätný nápis na ňom bol vytesaný až dodatočne po uhradení plnej sumy za dielo a to po 15. októbri 1565, čo je druhá nesprávna odpoveď.
Takže Rafael Podmanický zomrel 9. februára 1559, čo je aj doložené historickým bádaním.

Nespráve! I. W. Kráľ sa v mladom veku venoval futbalu a prakticky zakladal futbalový klub v našom meste. Do Považskej Bystrice doniesol prvú skutočnú (koženú) futbalovú loptu, ktorú kúpil v Žiline za vreckové od rodičov. Imro bol hybnou pákou všetkých vtedajších futbalistov. Pôsobil aj ako organizátor futbalu a taktiež aj sponzor, keď bolo treba peniaze na výstroje, či medzimestské zápasy. Zaujímavosťou je, že naši čerství futbalisti začínali na ihrisku vo Vŕbí, kde mali postavené drevené bránky, ktoré z času na čas váľali pasúce sa kravy.