Únos lietadla Slov-Air

od

8. jún 1972 sa tragicky zapísal do histórie československého letectva. Lietadlo L-410 spoločnosti Slov-Air na linke Mariánske Lázně – Praha prinútili únoscovia letieť do západného Nemecka, pričom zastrelili pilota Jána Mičicu a do Nemecka ho tak musel dostať druhý pilot Dominik Chrobák z Považskej Bystrice.

Lietadlo, ktoré pilotovali Ján Mičica a Dominik Chrobák, vzlietlo krátko pred štvrtou hodinou popoludní z Mariánskych Lázní. Na jeho palube bolo 15 pasažierov (vrátane dieťaťa v kočíku), z nich desať tvorila skupina mladých ľudí, prívržencov undergroundovej muziky, ktorých cieľom bolo dostať sa za hranice – do Nemeckej spolkovej republiky.

Únoscovia, sedem mužov a tri ženy, pochádzali z rôznych prostredí. Niektorí z nich už predtým žili v zahraničí, kde robili hudbu, experimentovali s drogami. Policajtami boli opísaní ako typické „máničky“. Niekoľkí z nich sa pokúšali legálne požiadať o cestu do Juhoslávie. Úrady však každú žiadosť zamietli a tak prišiel plán únosu.

Plán únosu

unoscovia

Iniciátorom únosu bol 22-ročný Ľubomír Adamica, ktorý mal skúsenosti s tvrdými drogami a kvôli pokusu o samovraždu sa aj liečil na psychiatrickej klinike. Únoscovia boli vyzbrojení pištoľami, ktoré svojmu otcovi – policajtovi – ukradla 21-ročná Alena Černá, a spolu s 18-ročnou Oľgou Setnickou ich prepašovali do lietadla. Jednu v perinke s dieťaťom, druhú prilepenú o nohu. Využili aj bezpečnostnú slabinu, kedy si skontrolovaní ľudia mohli odbehnúť na voľne prístupné WC a potom už opäť kontrolovaní neboli.

„Bola to lajdáckosť policajtov na letisku. Dieťa im tam začalo vrieskať, oni sa ho chceli čo najskôr zbaviť a vyexpedovať, tak kontrolovali ledabolo,“ spomína pán Chrobák.

Únos

Približne o 16:08 sa lietadlo začalo kymácať. Nebol to žiaden obor no vo vzduchu držal vždy perfektne. Bolo to však spôsobené pohybom únoscov po palube, ktorí sa rozhodli konať.

Ľudí, o ktorých si mysleli, že pre nich môžu byť nebezpeční udreli fľaškou od Coca-Coly po hlavách, čím im spôsobili ľahké zranenia. Najhoršia chvíľa však ešte len prišla, keď Ľubomír Adamica pristúpil k pilotom a po vete „Okamžite leťte do západného Nemecka, lebo vás zastrelím!“, strelil z bezprostrednej blízkosti hlavného pilota Jána Mičicu.

Guľka vošla krkom, pretrhla vnútornú vetvu krčnej tepny, prerazila priedušky, pravú kľúčnu kosť, roztrieštila rebro a vyšla von z tela 10 cm nad prsnou bradavkou. Po kabíne začala striekať krv a Ján Mičica sa zvalil na rameno Dominika Chrobáka. Stihol povedať už iba krátke: „Domino…“

Prípadu sa po rokoch venoval aj novinár Peter Vrána, ktorý tvrdil, že hlavný pilot bol zastrelený zrejme po vzájomnom súboji s útočníkom. Nasvedčuje tomu vraj aj pitevná správa.

„Adamica reval, že okamžite máme otočiť do západného Nemecka, lebo nás zastrelí. Len čo to dopovedal, vyšla rana. Mičicu zastrelil. Nestihli sme na nič reagovať.“ – rozpráva druhý pilot, pán Chrobák.

Takmer ich zostrelila stíhačka

Odrazu sa však oprela hlaveň pištole aj o jeho zátylok. Ako začiatočník musel prevziať vedenie lietadla, hoci doteraz sa staral len o navigáciu, obsluhoval motory, a doviezť únoscov zo socialistického Československa do demokratického západného Nemecka.

„Na nič som v tej chvíli nemyslel. Poslúchol som, chcel som to mať rýchlo za sebou, vysadnúť a pomôcť kapitánovi,“. Ešte stále si myslel, že kapitán iba omdlel a potrebuje rýchlu pomoc.

Lietadlo otočil, ale či správne, netušil. Krv, ktorá sa z kapitánovej rany liala na palubnú dosku, spôsobila skrat, niektoré funkcie vypovedali poslušnosť. Česi aj zachytili vo vzduchu blízko hraníc neznáme lietadlo, s ktorým nemali spojenie. Vyslali teda stíhačku, ktoré malo vzdušného votrelca zostreliť. Tá však lietadlo minula. Nad mraky totižto bez prístrojov nemohli ísť, preto sa držali nižšie.

Prílet

dominik_chrobak_2Po štyridsiatich piatich minútach sa objavilo lietadlo nad akousi krajinou. Dominik Chrobák sa v duchu modlil, aby to bolo skutočne západné Nemecko, lebo ak by ich zaviedol do východného, dostal by guľku aj on.

Rozmýšľal som, že sadnem núdzovo na diaľnicu alebo na pole. Na pristávanie do poľa som bol zvyknutý, to by problém nebol. Konečne som zbadal diaľnicu a na nej moderné autá. Bolo jasné, že sme v západnom Nemecku. Hľadal som priestor medzi autami, aby som tam pristál. Chcel som čo najskôr dolu, aby som poskytol prvú pomoc kapitánovi, stále som dúfal, že nie je mŕtvy, ale len v bezvedomí. Začal som sa otáčať, odrazu som v diaľke zbadal letiskovú vežu.“

Keď v lese zahliadol malé športové letisko, pristál naň. „Únoscovia vyskakovali z lietadla, ešte bolo v pohybe. Nič mi neurobili a utiekli do lesa,“ mávol rukou druhý pilot. K posádke po piatich minútach pribehli blikajúce policajné autá, ktoré prekročenie hraníc zaregistrovali. Únoscov chytili za pätnásť minút.

Odsúdenie

Únoscov mohli potrestať podľa nového nemeckého sprísneného zákona, ktorý za vzdušné pirátstvo – ak bolo spojené s vraždou – ukladal trest 10 rokov až doživotie. Po doručení obžaloby sa Ľubomír Adamica v cele obesil. Ďalší deviati sa postavili pre nemecký súd, keďže tamojšia justícia ich odmietla vydať do Česko-Slovenska. 21-ročný Jiří Beran dostal 7 rokov a po odpykaní trestu žil v Nemecku, kde zomrel v roku 2010. O pol roka mladší Milan Trčka dostal 6 rokov, dvakrát sa pokúsil o samovraždu, zomrel v Nemecku v roku 1990. Aj ďalší dvaja únoscovia, 21-ročný Jiří Vochomurka a 19-ročný František Hanzlík strávili za mrežami 6 rokov a druhý z nich zomrel v Nemecku v roku 1986. Jaromír Dvořák, ktorý mal len 19 rokov, dostal 5 rokov, podobne ako Jaromír Kerbl a Alena Černá. Alena Heinzová, dcéra diplomata, bola odsúdená na 4 roky a Olga Setnická, ktorá mala so sebou v kočíku dieťa a s Vochomurkom čakala ďalšie, dostala 3 roky.

Cítil sa sklamaný

dominik_chrobak

Na dopravných strojoch pilotoval ešte ďalších päť rokov. Stal sa hrdinom, príkladom pre novú generáciu pilotov. Pred odchodom do dôchodku sa vrátil k práškovacím lietadlám. S profesionálnou kariérou pilota skončil v 55 rokoch, čo bol vtedy limit. Bolo to v auguste 1983. Vymerali mu dôchodok 2 500 korún plus 105 korún za prácu navyše a 275 korún na základe štátneho vyznamenania za statočnosť.

„Smiešne, veď eštebáci vtedy dostávali základný dôchodok tritisíc. Mne aj so všetkými príplatkami vychádzalo 2 920 korún.“

Mrzí ho, že po roku 1990 prišiel o príplatok 275 korún za hrdinstvo a priznali mu ho znova až v roku 1996. „Mne nešlo o peniaze. Skôr som to cítil ako morálnu degradáciu. Zachránil som lietadlo, pasažierov a úradníci ma po roku 1990 potrestali tým, že mi vzali časť dôchodku. Napísali, že to bol len záslužný čin v doprave a nemám na 275 korún nárok. Obrátil som sa na prokuratúru, aby mi tých šesť rokov doplatili, ale nepomohol som si. Tento rok som písal ombudsmanovi a odpovedal mi, že všetko je v súlade so zákonom.“ – prezradil pán Chrobák ešte v roku 2009.

Zomrel 20. februára 2014 vo veku nedožitých 86 rokov v Považskej Bystrici, kde je aj pochovaný na novom cintoríne.

Zaujímavosť:

 

Zaujímavosťou je, že už skôr, v apríli 1972, bolo spoločnosti Slov-Air unesené lietadlo rovnakého typu L-410, premávajúce na pravidelnej linke Praha – Mariánské Lázně. Pilotmi boli Kárník a Pfleger, ktorý bol rovnako počas letu postrelený. Takže takmer na vlas rovnaká udalosť sa opakovala aj o dva mesiace neskôr.

 

Odkazy:

1.) https://www.mittelbayerische.de/bayern-nachrichten/der-schutzengel-der-luftpiratin-21705-art896637.html
2.) https://zivot.pluska.sk/pribehy/zabudnuty-hrdina-zachranil-lietadlo-aj-pasazierov
3.) https://www.pomnikyletcu.cz/
4.) https://dennikn.sk/blog/789534/unos-s-vrazdou-pilota/
5.) https://www.radio.cz/de/rubrik/geschichte/wie-fiel-der-toedliche-schuss-flugzeugentfuehrung-aus-marienbad-nach-weiden-1972
6.) https://www.dotyk.cz/publicistika/mimikry-v-oblacich-aneb-letecky-unos-pres-zeleznou-oponu-20170608.html
7.) https://www.sme.sk/c/3743532/je-zbytocne-spominat.html

 

podpor_nas_web