Niekde v týchto miestách sú pozostatky muničných skladov. Ešte stále vidno koľajnice a možno tu nájsť aj nejaké vozíky. Cez priekopu vidno pozostatky mosta po jednokoľajovej železnici. Žiaľ ostali stáť už iba piliere. Sklady sú ešte stále plné drevených dební a foriem na odlievanie. V okolí je aj niekoľko vodojemov, do ktorých sa dá dostať.
Tu sa pred rokom 1920 začal formovať prvý futbalový klub ŠK Považská Bystrica. Hlavným aktérom bol Imro Weiner-Kráľ, ktorý doniesol do Považskej Bystrice prvú futbalovú loptu, ktorú kúpil v Žiline za peniaze od rodičov. Vyrástli tu drevené bránky, ihrisko sa vymedzilo a začalo sa hrávať na amatérskej úrovni. Často tu vznikali konflikty medzi futbalistami a
Ulica Vláková je terajšia ulica Kukučínova. Meno nesie podľa slovenského lekára, dramatika, prozaika a publicistu – Martina Kukučína. Terajší názov dostala až po 2. svetovej vojne. V Časoch starej Bystrice volali miestni toto miesto iba „Na vlákach“. pred 1900 1918-1939 1939-1945 1945-1968 1970 1985 1989 Na vlákach Vláková Kukučínova Kukučínova Kukučínova Kukučínova Kukučínova
Ulica Športovcov, ktorá dostala názov zrejme preto, že je v blízkosti športového areálu, ktorý okrem štadiónov kedysi tvorilo aj prvé považské kúpalisko, či fínska sauna pre regeneráciu športovcov, niesla prv názov ulica Fučíková po českom hudobnom skladateľovi.
Ulica Sládkovičova sa ešte v 19. storočí volala „Cesta ku sv. Anne“, zrejme preto, že táto cesta viedla ku kaplnke sv. Anny. Tá bola neskôr asanovaná z dôvodu rekonštrukcie hlavnej cesty. Viac foto čoskoro… pred 1900 1918-1939 1939-1945 1945-1968 1970 1985 1989 ku sv. Anne Sládkovičova Sládkovičova Sládkovičova Sládkovičova Sládkovičova
Ku strojárňam viedla od železničnej stanice ulica, ktorá spočiatku nemala žiadny názov, miestni ju volali jednoducho „pod lipami“, alebo „ulica k zbrojovke“, či neoficiálne „Továrenská“. Prvý názov dostala až za Slovenského štátu, keď strojárne patrili pod nemecký koncern Reichswerke Hermann Göring.
Pôvodne sa táto ulica volala Nádražná. Bolo to v časoch 2. svetovej vojny. Neskôr bola premenovaná na ulicu Štefánikovu a neskôr, približne po roku 1948 ju premenovali na Jilemnického. Dnes sa vrátila k staršiemu názvu a volá sa ulica M. R. Štefánika. Momentálne je to najdlhšia ulica v Považskej Bystrici, ktorá ide od hlavnej križovatky
Ul. M. R. Štefánika Čítať viac
Pohľad na ulicu J. A. Komenského. Ponižšie je budova terajších zubárov, vtedy tam bývalo očné a nižšie prístavba pľúcneho, ktoré boli súčasťou starej nemocnice. Neskôr sa to zbúralo a priestor sa použil na terajšiu škôlku na ul. Železničnej. V 19. storočí túto časť poznali ako „Vedľa meštianskej školy“.
ul. J. A. Komenského Čítať viac
Terajšia Žilinská ulica, ktorá sa tiahne od kostola k čerpacej stanici ÖMV sa stavala až po prestavbe farského Kostola Návštevy Panny Márie. Dovtedy sa táto cesta tiahla okolo budovy súdu a na terajšiu ulicu Moyzesovu. Po vojne sa tam začali stavať aj nové rodinné domčeky. Táto ulica sa v časoch totality volala Lečkova podľa považskobystrického
