V roku 1961 bola vypracovaná investičná úloha na výstavbu Domu kultúry ROH v Považskej Bystrici na 14.360.000 Kčs, schválená 20. decembra 1963. 13. marca 1965 bol rozsah určený na výstavbu znížený na 9.650.000 Kčš, teda podlimitnú stavbu. Cena stavby nakoniec presiahla 20 miliónov korún.
Stavebné povolenie bolo vydané 28. apríla 1966. Stavebníkom boli Považské strojárne, národný podnik. Projekt vyhotovila Kovoprojekta, národný podnik Praha a stavbu previedla Stavoindustria, národný podnik. Základný kameň bol položený 4. júla 1966 a o tri roky neskôr, 4. septembra 1969, prebehlo slávnostné otvorenie.
V 70. rokoch 20. storočia to bol jeden z najbohatších domov kultúry na Slovensku, z vnútra zdobený travertínom, krištáľovými lustrami, vitrážami zo sklárskych dielní z okolia Brna a gobelínmi od Matejku. Staval sa v časoch, kedy na Slovensku zúrila normalizácia. Považská Bystrica bola totižto veľmi bohaté mesto a vďaka strojárňam tu bola takmer 100%-ná zamestnanosť aj počas hospodárskej krízy. Kronika mesta uvádza, že Dom kultúry bol darom pracujúcim závodu k 40. výročiu trvania strojárenského podniku.
Dispozícia objektu
Dom kultúry ROH bol postavený oproti železničnej stanici, ohraničený ulicami Robotnícka a Odborov na parcelách 389/2 (roľa/časť), 388 (zastavaná plocha/časť) a 387 (zastavaná plocha). Celková cena za pozemky činila 279.019,60 Kčs.
Je to päťpodlažná, neúplne podpivničená stavba. Jej súčasťou je aj vstavaný, stále tlakovo odolný, kryt civilnej ochrany s kapacitou 75 ukrývaných a IV. triedou odolnosti.
Suterén:
V suteréne sa nachádzala strojovňa vzduchotechniky, vykurovanie objektu, dielne divadla s lakovňou a skladom dreva a priestory pod javiskom.
Prízemie:
Na prízemí sa nachádza vstupná hala, vestibul divadelnej sály, javiskové priestory, 2-izbový byt pre domovníka, kancelárie, WC pre hercov, kuchynský blok a kuchyňa. Pri kuchyni sa nachádzal výčap a reštaurácia. V ďalších priestoroch bola umiestnená bábková sála s kapacitou 170 miest, kde sa konali kultúrne akcie menšieho formátu, alebo bábkové predstavenia pre deti.
1. poschodie
Nachádzal sa tu vstup do divadelnej siene pre 450 osôb, fajčiareň, šatne, klubovne, čitáreň, bufet, šatňa personálu a miestnosť pre prvú pomoc. V ďalšej časti je foyer estrády a estrádna sála pre 500 – 600 ľudí s javiskom.
2. poschodie
Ďalšie poschodia ležia povedľa prízemia a estrádnej sály. Na druhom podlaží boli umiestnené pracovné priestory pre režiséra, osvetľovača, dramaturga, výtvarníkov, štúdio baletu, šatňa orchestru a ostatné šatne, klubovne a čitáreň.
3. poschodie
Technický kabinet, učebňa so zborovňou a terasa.
4. poschodie
Amatérske filmové štúdio a laboratórium, planetárium, výtvarný ateliér a klubovňa.
Najvýznamnejšie miestnosti
Kinosála / Divadelná sieň
Kapacita sály bola 450 miest*. Nachádzalo sa tu veľké otočné javisko, na ktorom „účinkovalo“ aj osobné auto. Ďalej sa tu nachádzala konštrukcia na dvojaké plátno – pre širokouhlé a panoramatické filmy. Rozmery plátna boli 14,4 x 7,5 metra. Bol to najmodernejší spôsob prehrávania panoramatických filmov so šírkou 70 mm. Javisko zdobila opona, ktorej cena činila 250 tisíc korún. Bol to ručne tkaný záves s farebnými motívmi a pretkávaný sklenými gorálkami. Cena vstupného sa v rokoch 1967-71 pohybovala od 11,- do 20,- Kčs. Hrávalo sa minimálne raz do mesiaca a medzi obľúbené filmy patrili Kleopatra, My fair lady, Anna Karenina a iné.
Napríklad v roku 1971 sa uskutočnilo v kinosále 802 predstavení pre 123.879 ľudí. Na vstupnom sa vyzbieralo spolu 692.695 korún.
Estrádna sieň
Estrádna sieň má kapacitu 500 miest** a slúžila na usporadúvanie veľkých koncertov a tanečných zábav. Menšie miestnosti boli pracovne, konali sa v nich skúšky súborov, hudby a celých programov.
Koridor
Súčasťou Domu kultúry je aj takzvaný koridor, daný do užívania v roku 1971. Bola to vlastne spojovacia časť medzi Domom kultúry a Spoločenským domom. Súčasťou koridoru boli tieto miestnosti:
Výstavná sieň – Usporiadavali sa tu výstavy všetkých druhov.
Študovňa marxizmu-leninizmu – Otvorená 10. januára 1972. Bola určená na individuálne štúdium a návštevník si mohol vybrať z 1.500 kníh.
Bajkal – Exkluzívna kaviareň zaradená do I. triedy, s dennou aj poobednou prevádzkou.
Knižnica DK
Ako uvádza kronika mesta, v roku 1971 sa v nej nachádzalo 35 tisíc kusov kníh. Ročne ich pribúdalo približne 1.200 v celkovej hodnote 50 tisíc korún, čím sa približovala Okresnej knižnici, nachádzajúcej sa v prízemnej budove na námestí. Tá disponovala takmer 39 tisíc knihami. V spomínanom roku mala 3.087 registrovaných čitateľov.
* Podľa kroniky mesta 400 miest
** Podľa kroniky mesta 600 miest
Zdroje:
1. Štátny archív v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, šk. 45, č. sp. 663/1965
2. Štátny archív v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, šk. 52, č. sp. 1926/1965
3. Štátny archív v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, šk. 53, č. sp. 1293/1996-328.2
4. Štátny archív v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, šk. 260, č. sp. 1976
5. Kronika mesta Považská Bystrica, 1967-71
6. https://ochranne-stavby.sk/ukryt-co-dom-kultury-roh-povazska-bystrica-svk/
Plesy firmy Medeko v Dome kultúry:
