1944: Havarovaný bombardér v Dolnom Lieskove

/

/

13
min. čítania
434 x prečítané

            Výroba syntetických olejov a palív v Hornom Sliezsku v troch najdôležitejších ropno-spracujúcich rafinériách Blechhammer-Sever, Blechhammer-Juh a Odertal začala až po vypuknutí druhej svetovej vojny. So stavbou najväčšej rafinérie Blechhammer-Sever sa začalo v roku 1939, pričom dokončená bola až koncom mája 1944 – necelý mesiac pred spojeneckým náletom. Ďalšie dve rafinérie Blechhammer-Juh a Odertal začali svoju výrobu už v roku 1941. Spoločne všetky tri svojou výrobou predstavovali 21,5 % produkcie celonemeckej výroby palív a technických olejov.

            Akonáhle boli k dispozícií spojeneckým veliteľom výrobné plány rafinérií s alarmujúcimi číslami, ktoré hovorili o výrobe 80 000 t olejov a 916 000 t palív ročne pre nemeckú armádu, bol pre 15. leteckú armádu Spojených štátov vydaný rozkaz k útoku. Posádky situované na leteckých základniach v južnom Taliansku boli už ako-tak ostrieľané z predchádzajúcich útokov na ciele v Rumunsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Maďarsku, no tentoraz sa malo letieť k tomu najvzdialenejšiemu cieľu – na sever do Poľska, čo predstavovalo vzdušnou čiarou rovných 1000 km a územie plné nepriateľských lietadiel a protilietadlového delostrelectva.

            Ten deň nastal v piatok 7. júla 1944. Celkovo 165 bombardérov B-17 a 295 bombardérov B-24 vzlietlo krátko po 6.00 hod. z rôznych juhotalianskych letísk. Nad ostrovom Palagruža v Jadranskom mori sa bombardéry spojili so svojim ozbrojeným doprovodom, čo predstavovalo 352 stíhacích lietadiel. Formovanie do bojových skupín začalo nad ostrovom Vis pri chorvátskom pobreží, pričom v tejto časti letu už bojová skupina bola prezradená. Do bojov pomaly štartovali stíhači z chorvátskych, maďarských, rakúskych a slovenských letísk. Následne sa strhli prvé vzdušné boje, no formácia pokračovala ďalej na sever i keď so stratami. Okolo 9.35 hod. vstúpili bombardéry do slovenského vzdušného priestoru, o 9.50 hod. prelietali vo výške 5000 m Dubnicu nad Váhom. Nad Považskou Bystricou sa za leteckého poplachu objavili krátko pred desiatou, no ich smer bol stále nezmenený – leteli ďalej na sever. Ľudia si mysleli, že cieľom budú Škodove závody v Dubnici a Zbrojovka Považská Bystrica, no keď nepadla ani jedna bomba všetci pochopili, že cieľom budú buď priemyselné závody na Ostravsku alebo rafinérie v Sliezsku.

            Po útoku stíhačov a prelete nad bráneným územím sa všetky bombardéry čo zostali konečne dostali nad cieľ – všetkých 162 B-17 zaútočilo na Blechhammer-Juh, 183 B-24 zhodilo svoj náklad na Blechhammer-Sever a zvyšných 106 B-24 zaútočilo na Odertal. Práve nad cieľovým bodom bolo zostrelených či poškodených najviac strojov, na ktoré následne útočili nemecké stíhačky. Aj keď pre pilotov bol už cieľ misie splnený, netešili sa – bolo treba dostať sa tou istou trasou naspäť. Nemecké rafinérie v Sliezsku boli na 30-40 % vyradené z činnosti, no už v januári 1945 dosiahli opäť svoju plnú výrobnú kapacitu.

            Jedným z bombardérov, ktoré dosiahli svoj cieľ a zhodili svoj náklad desiatich 250 kg bômb na rafinériu Blechhammer-Sever bol aj B-24H-15-FO 42-52489 štartujúci z letiska Pantanella, ktorý na svojej misii číslo 49 prináležal 464. Bomb Group a letel v zostave 778. Bomb Squad. Posádku tvorilo desať mužov:

– 2nd Lt. Earcel H. Green /hlavný pilot a kapitán/
– 2nd Lt. Roy L. Gulledge /náhradný pilot/
– 2nd Lt. George O. Winberg /navigátor/
– 2nd Lt. Neal T. Cobb /bombometník/
– S/Sgt. Jese C. Houston /predný strelec/
– T/Sgt. Jack E. Elliott /rádiooperátor a horný strelec/
– S/Sgt. Andrew C. Parker /dolný strelec/
– T/Sgt. Claude H. Davis Jr. /mechanik a ľavý postranný strelec/
– S/Sgt. Gerald E. Howland /pravý postranný strelec/
– S/Sgt. John J. Schianca /zadný strelec/

            Bombardér bol nad cieľom zasiahnutý flakom, ktorý vyradil motor číslo 2, no jeden protilietadlový granát vybuchol tiež priamo pred nosom lietadla, zabil náhradného pilota a rozbil predné čelné sklo. Takmer všetci na palube mali už nejaké zranenia od šrapnelov, ale zadný strelec bol na tom najhoršie. Hlavný pilot Earcel Green napriek ťažkému poraneniu vyviedol Liberatora z formácie a nariadil Nealovi Cobbovi, ktorý mal poranenú nohu, aby šiel dozadu a uja sa jedného z guľometov. K hlavnému pilotovi priskočil Andrew Parker a spoločnými silami nasmerovali svoj bombardér čo najskôr na cestu späť. Osamelý B-24 bol však ľahkým terčom pre krúžiace nemecké stíhačky zo žilinského letiska, ktoré zaútočili na bombardér na moravsko-slovenských hraniciach. Stíhači útočiaci na Messerschmittoch Bf 109 vyradili ďalšie dva motory a zabili Jacka Elliota. Green a Parker sa snažili lietadlo udržať vo vzduchu, no vytrvalo strácali výšku a z motorov sa valil hustý čierny dym. Stroj sa ešte k tomu nad Považskou Bystricou dostal do protilietadlovej paľby, čomu sa piloti vyhli prudkým úhybom vľavo. Stále klesajúc vydal kapitán Green vo výške asi 1700 m rozkaz na opustenie lietadla. Sám pritom hľadal vhodné miesto, aby dopad stroja spôsobil čo najmenej škôd. Vtom zazrel dlhú lúku a následne k nej začal navádzať stroj. Lietadlo robilo široký oblúk severne od Považskej Bystrice v smere na Prečín, Zemiansku Závadu a Dolný Lieskov. Nad Prečínom vo výške 1500 m vyskočili prví dvaja letci – navigátor Winberg a predný strelec Houston. Ostatní začali vyskakovať až keď bombardér prestal zatáčať. „Zbohom chlapci!“ kričal za nimi kapitán Green. Neal Cobb spolu s Andym Parkerom stihli ešte pomôcť Schiancovi vyskočiť cez bočné dvierka. Následne Cobb skríkol na Parkera, aby tiež vyskočil. „Ja nevyskočím!“ zakričal Parker. Cobb však nečakal a vyskočil, napočítal do troch a potiahol krúžok padáka. Ten sa okamžite otvoril, no dopad na zem bol aj tak tvrdý. Šiesti členovia posádky následne dopadli v blízkosti kopca nachádzajúceho sa medzi Dolným Lieskovom a Tŕstím. Neal Cobb o necelých šesťdesiat rokov spomínal: „Počul som pád lietadla a nad malým kopcom, asi 800 m odo mňa, zbadal som stúpať k oblohe plamene a dym. Ako som tam tak ležal, počul som nezvyklý zvuk – zvony kostola v Dolnom Lieskove. Vedel som, že nie som v Nemecku.“ Schianca po dopade na zem nevládal chodiť a kričal na svojho priateľa Parkera nevediac, že ten zomrel počas havárie.

            Lietadlo havarovalo 7. júla 1944 približne o 10.30 hod. na poli pod cestou pri vjazde do obce Dolný Lieskov. Pri páde sa prevrhlo na bok a horiace trosky sa rozmetali po celej dĺžke poľa. Bombardér dokázala zastaviť až riečka Pružinka, no motory, ktoré sa v rýchlosti odpojili od krídel, pokračovali ďalej. Jeden z motorov narazil do jaseňa, prelomil ho a zastavil sa asi 60 m ďalej v poli. Za spomínaným stromom sa však nešťastne skrýval Ján Bačík – miestny obyvateľ, ktorý tu kosil trávu. Padajúci strom ho namieste usmrtil.

            Všetci letci boli následne zaistení žandármi z Beluše a Pružiny. Boli im zabavené všetky osobné veci – cigarety, hodinky, prstene, náramky, Winbergovi jeho fajka, ale tiež i peniaze: slovenské koruny, nemecké marky a americké doláre. Žandársku akciu viedol hlavný dôstojnícky zástupca Jozef Krkoška z Beluše. Letcov následne prevzal obranný dôstojník od veliteľstva 1. divízie za letectvo v Trenčíne npor. Štefan Čakaný aj s padákmi, štyrmi automatickými pištoľami, mapami a leteckou výstrojou. Letci boli prevezení na výsluch do Trenčína, pričom John Schianca tam ostal ležať v nemocnici. Do bratislavskej nemocnice odviezli zas Geralda Howlanda. Zvyšok bol sústredený v zajateckom tábore pre amerických letcov v Grinave pri Pezinku. Odtiaľto sa im počas Slovenského národného povstania podarilo dostať na povstalecké územie – letisko Tri duby pri Banskej Bystrici, odkiaľ boli evakuovaní naspäť do Talianska. Štyroch mŕtvych letcov pochovali obyvatelia Dolného Lieskova na druhý deň na miestom cintoríne.

            Trosky lietadla boli v dňoch 8. a 9. júla 1944 pozbierané štyridsiatimi vojakmi z leteckého pluku Piešťany, ktorých viedol npor. let. Ján Zubrík. Naložili doplna päť nákladných áut a jeden konský povoz. Náklad bol následne prevezený na železničnú stanicu do Beluše a naložený do dvoch vagónov. Vlakom boli trosky dopravené do vojenského parku Mokraď, kde sa postupne zrecyklovali, alebo inak upotrebili.

            Po vojne boli pozostatky štyroch mŕtvych letcov dňa 28. septembra 1946 exhumované a so všetkými poctami prevezené do Spojených štátov na rôzne cintoríny.

            Na celú udalosť havárie si v roku 2000 živo spomínal Ladislav Vrškový, obyvateľ Dolného Lieskova: „Pracoval som vtedy v Považských strojárňach. Mal som 28 rokov. Keď bol hlásený letecký poplach, všetci sme sa bežali skryť. Ja som s kamarátmi chodieval do hájika na ceste z Považskej Bystrice smerom k Lieskovu. V ten deň sme zo svojho úkrytu videli vracajúci sa zväz bombardérov. Leteli zo severu. Jeden stroj zaostával asi 1 kilometer za ostatnými a strácal výšku. Nad Považskou Bystricou mohol byť asi 1 kilometer vysoko a ťahal za sebou hustý pás čierneho dymu. Bolo nám jasné, že sa zrúti. Sadol som na bicykel a šliapal domov. Bál som sa, či sa v dedine niečo nestane, padal totiž smerom k Lieskovu. Keď som dorazil do našej doliny, videl som na jednej stráni so zasiatym obilím rozhádzané trosky stroja. Silne dymili a munícia vybuchovala. Po obhliadke domu som sa vydal naspäť do práce, pričom som sa zastavil na mieste havárie. Pilot pravdepodobne chcel núdzovo pristáť. Stroj však zavadil vrtuľami o priekopu potoka a prevrhol sa. Krídlo sa utrhlo a taktiež dva motory. Čo sa týka posádky viem, že dvaja letci vyskočili skôr a dopadli pri obci Zemianska Závada, a ďalší štyria doskočili na vŕšku tesne nad obcou Dolný Lieskov. Títo štyria sami zišli z kopca a namierili si to priamo do najbližšieho stavania, notárskeho úradu. Tam ich pohostil pivom a ponúkol cigaretami notár Novohradský a ako prekladateľ poslúžil statkár a textilný inžinier František Taranza z Veľkých Bilovic. Potom dorazili žandári a letcov odviezli do Beluše na žandársku stanicu.

            Na udalosť si spomínal i ďalší starší občan tentoraz z obce Sverepec: „Veru videl som ho. Letel smerom od Fačkova a nechával za sebou dymovú stopu. Až potom som sa dozvedel, že spadol pri Dolnom Lieskove. Išiel som sa tam pozrieť – bolo tam zbehnutých veľa ľudí. Spadlo to tam na pole a takú jamu to tam urobilo… s lopatou bys aj dva dni kopal. Riečka Pružinka horela odtiaľ až po Zákľuky.

            Lietadlo pri dopade na polia svojou plochou ako aj vzniklým požiarom spôsobilo na obilí a ďateline podľa odhadu miestnej komisie škodu vo výške 15 000,- korún slovenských, konštatoval 11. júla 1944 starosta Dolného Lieskova Ján Samúl.

            Dnes na mieste havárie nie je vidno už nič, no niektorí obyvatelia Dolného Lieskova si dodnes vo svojich príbytkoch uchovávajú úlomky či iné fragmenty z havarovaného stroja ako pamiatku na ten deň.

            Neprešli ani dva mesiace od havárie v Dolnom Lieskove, keď sa v okolí považskobystrického okresu zrútil druhý bombardér. Tentoraz však išlo o väčší stroj – lietajúcu pevnosť B-17. Miesto dopadu bolo na opačnom konci okresu, hlboko v lesoch pohoria Javorníky, skoro pri štátnych hraniciach. Americký bombardér tu havaroval v zalesnenom prostredí, nachádzajúcom sa medzi obcami Papradno a Štiavnik.

ZDROJE:

1./ DOWNS, Jim. Druhá svetová vojna : Tragédia OSS na Slovensku. Bratislava : Magnet Press, 2004, 240 s.

2./ JASLOVSKÝ, Marian. Americké krídla nad Slovenskom. Sme 20. 09. 2009. Dostupné i online na internete: http://www.sme.sk

3./ KAŠŠÁK, Peter /ed./. A One Crew War : Stories told by Neal T. Cobb, Claude H. Davis Jr., George O. Winberg. Trnava : s. n., 2007, 100 s.

4./ KAŠŠÁK, Peter – HRODEGH, Marián. Konečná zastávka: Slovensko! : Letecké aktivity a osudy posádok 15. USAAF zostrelených nad územím Slovenska v rokoch 1944 – 1945. B. m. v. : Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, 2007, 288 s.

5./ KAVECKÝ, Ladislav. Bytčan vystavuje v dome zvyšky bombardéra B-17. Sme 13. 01. 2010. Dostupné i online na internete: http://www.sme.sk

6./ Vojenský historický archív Bratislava, fond VDO-1 /Veliteľstvo divíznej oblasti Trenčín/,     šk. č. 46, Spisy spravodajské B/1, Tajné spisy čj. 1501-1601, Tajná správa spravodajského dôstojníka VVZ o nepriateľskom nálete, dokument č. 1582, 9 s.

7./ Vojenský historický archív Bratislava, fond VDO-1 /Veliteľstvo divíznej oblasti Trenčín/,     šk. č. 72, Spisy 2. oddelenia – spravodajské, Dôverné spisy čj. 3301-3400, Dôverná správa žandárskej stanice Beluša o havárii amerického lietadla liberátor, dokument č. 3303, 2 s.

8./ www.airwarsk.sk

9./ www.druhasvetova.sk

10./ www.liesky.szm.com/dolnylieskov.html

Návrat hore